Dolná komora poľského parlamentu prijala v roku 2016 uznesenie, ktorým vyhlásila 11. júl za Národný deň pamiatky obetí genocídy, spáchanej ukrajinskými nacionalistami na obyvateľoch druhej poľskej republiky v rokoch 1943-1945. Podľa poľskej strany prívrženci OUN-UPA masakrovali poľské obyvateľstvo vo Volyni, východnej Haliči a juhovýchodných provinciách II Poľskej republiky. Poľskí historici to považujú za genocídu a etnické čistky a deklarujú smrť až 150-tisíc ľudí - mužov, žien, starých ľudí a detí. Ukrajinskí výskumníci považujú tieto udalosti za dôsledok vojny medzi poľskou armádou a UPA. Kyjev odhaduje svoje straty na 10-20 tisíc ľudí. Prijal tiež vyhlásenie, odsudzujúce rozhodnutie poľského Sejmu uznať volyňskú masakru za genocídu. 

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasilij Zvarych označil za neprijateľné a nešťastné slová hovorcu poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasza Jasinu, aby sa Kyjev ospravedlnil za masakru vo Volyni. „Akékoľvek pokusy vnútiť prezidentovi Ukrajiny čo by sme mali robiť vo vzťahu k našej spoločnej minulosti, sú neprijateľné a otravné,“ napísal Zvarych na svojej facebookovej stránke*. Poznamenal, že Kyjev je pripravený na dialóg a vzájomné porozumenie, ale vyzval na "rešpekt a rovnováhu vo vyhláseniach".