Rozhodnutie, či bude, alebo nebude Zuzana Čaputová opätovne kandidovať na post hlavy štátu, je témou mnohých diskusii nie len občanov, ale aj politikov. Politológ si myslí, že rozhodnúť sa mala dávno, ona sama sa svojho času vyjadrila, že rozhodnutie urobí skôr, ako jej predchodca, čo však už dodržať nestihne.
Zuzana Čaputová svojim otáľaním s rozhodnutím, či chce znovu kandidovať, dostáva do nepríjemnej situácie možných protikandidátov. Politológ si myslí, že sa mala dávno rozhodnúť a svoje rozhodnutie oznámiť. V súčasnej situácii jej nepomáha ani chaos okolo novej úradníckej vlády, no zatiaľ protikandidátov nemá. Koncom marca sa o nejakých menách síce špekulovalo, no okolo iných mien je stále „ticho“. Agentúra Ipsos preto medzi jej možných kandidátov zaradila aj niekoľkých straníckych predsedov.
„Ešte mám nejaký čas rozhodnúť sa. Chcem vyslať signál, že to rozhodovanie a zvažovanie je maximálne zodpovedné,“tvrdila Čaputová v marci, kedy tiež hovorila o citlivom zvažovaní všetkých aspektov. Vtedy si určila termín – 15. mája, čo už nemá šancu stihnúť, keďže tento termín prešiel v pondelok aj bez oznámenia jej rozhodnutia. Mlčí aj Prezidentský palác.
„Už len v úcte k potenciálnym kandidátom, hodnotovo podobným, ako je ona sama, sa už mohla rozhodnúť dávno. Vo vzťahu k hodnotovo odlišným kandidátom je úplne zbytočné naťahovať čas. Oni s tým už totiž počítajú, inak by do nej nebúšili hlava nehlava,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík. Pritom ona sama oznámila svoju kandidatúru až po tom, ako sa jej predchodca Andrej Kiska rozhodol, neuchádzať sa o znovuzvolenie. Necelý rok na kampaň pritom nemusí iným, menej známym kandidátom, vôbec stačiť.
„Keby to urobila v týchto dňoch, našlo by sa určite mnoho kritikov, ktorí by jej vytkli, že zneužíva situáciu vo svoj prospech. Napríklad tým, že ignoruje vôľu riadne zvolených politických strán do parlamentu a vládu vymenovala prakticky bez ich odobrenia,“vysvetľuje Štefančík, aká situácia by mohla nastať, keby sa predsa len rozhodla v aktuálnej situácii oznámiť, čo ďalej.
Štefančík tiež hovorí, že tým, že sa o zložení vlády neradila s parlamentnými stranami, na seba vzala veľké riziko, že sa „na jej hlavu“ znesie všetka kritika za činy úradníckej vlády.
„Ale bola by to zlá prezidentka, keby svoje vlastné politické záujmy kládla nad záujmy krajiny,“ konštatuje Štefančík.
Predvolebná kampaň pred prezidentskými voľbami sa ešte nerozbehla, ak sa tak nedajú nazvať niektoré aktivity práve Zuzany Čaputovej, o ktorej však nik nevie, či bude, alebo nebude kandidovať. Svoju prezidentskú kandidatúru a zber podpisov pod ňu zatiaľ ohlásili emeritní sudcovia Ján Drgonec a Štefan Harabin. Hovorilo sa však o ďalších menách, ako sú napríklad Peter Weiss, Eduard Chmelár, či Robert Mistrík.
Agentúra Ipsos v apríli uskutočnila prieskum, v ktorom sa respondentov pýtala, ako by ľudia hlasovali, ak by sa Čaputová dostala do druhého kola.
Ak by sa „v súboji stretla“ s Petrom Pellegrinim, prieskum Čaputovej prisúdil 37 percent, pričom Pellegrinimu o deväť percent menej.
S Robertom Ficom by bol rozdiel ešte väčší – v prospech Čaputovej by hlasovalo 41 percent, v prospech Fica 27 percent.
Pokiaľ by sa druhé kolo rozhodovalo medzi Štefanom Harabinom, ten by získal 21 percent hlasov, kým Čaputová až 42 percent hlasov.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik