Vojna na Ukrajine sa dostala do krvavej patovej situácie bez konca. Keď sa svet pripravuje na ďalšie krviprelievanie a ničenie v druhom roku vojny, všetci hlavní hráči zisťujú, že nezískali žiadne jasné víťazstvo – okrem Číny.

Na jednej strane konfliktu sú Spojené štáty a ich spojenci

Od nástupu prezidenta Joea Bidena do úradu sú Spojené štáty najvytrvalejším podporovateľom Ukrajiny a napumpovali do krajiny viac ako 75 miliárd dolárov na humanitárnu, finančnú a vojenskú podporu. Washington poskytol alebo čoskoro poskytne Kyjevu pokročilé zbraňové systémy vrátane Javelins, systému protivzdušnej obrany Patriot a tankov M1A1 a A2 Abrams. 

Americkí európski partneri tiež neustále poskytujú Ukrajine pomoc v rôznych oblastiach, vrátane finančnej, humanitárnej, energetickej a rozpočtovej podpory, ako aj diplomatického dosahu. Európska únia sa v decembri minulého roka dohodla na legislatívnom balíku, ktorý Ukrajine poskytne finančnú podporu vo výške 18 miliárd EUR v roku 2023. Napriek zdanlivo bezodnej podpore poskytovanej Západom Ukrajine však Spojené štáty a ich európski spojenci nie sú o nič bližšie k vyhosteniu Ruska z Ukrajiny, ako keď vojna začala, a zároveň vyčerpávajú svoje vlastné zdroje. 

Na druhej strane vojny je Rusko, ktoré je naďalej strojcom vlastného zániku

Zatiaľ čo ruská ekonomika odolala náporu západných ekonomických sankcií, Moskva stratila trh EÚ, zažila obrovský únik mozgov, stala sa závislou na Iráne a Severnej Kórei, pokiaľ ide o zbrane a dodávky, a stala sa de facto juniorským partnerom Číny. Podľa všetkých ukazovateľov Rusko neuspelo vo svojej snahe o obnovenie hegemónie nad vlastnou predzáhradkou. 

NATO je teraz jednotnejšie ako kedykoľvek predtým, pridalo do aliancie Fínsko a je na dobrej ceste pridať Švédsko. Okrem toho rusko-ukrajinská vojna urýchlila globálny prechod na alternatívnu energiu, čo predstavuje vážnu hrozbu pre moskovskú ekonomiku založenú na fosílnych palivách. Pokiaľ ide o ľudské náklady na vojnu, Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie uvádza, že ruské ozbrojené sily a súkromní vojenskí dodávatelia bojujúci po ich boku utrpeli za posledný rok 60 000 až 70 000 obetí v boji.

Je zrejmé, že najväčším porazeným vo vojne je samotná Ukrajina

Po hrdinskom boji proti počiatočnému ruskému dekapitačnému úderu namierenému proti Kyjevu, Ukrajina teraz čelí situácii zákopovej vojny proti Rusom ako v prvej svetovej vojne. Frontové línie sa v oblastiach Chersonu, Záporožia, Donecka a Luhanska stali do značnej miery statické. Od začiatku vojny bolo zabitých najmenej 8000 nebojujúcich a desaťtisíce ukrajinských vojakov. Takmer 18 miliónov ľudí nutne potrebuje humanitárnu pomoc, pričom 14 miliónov je vysídlených z ich domovov. Vladimir Putin zvýšil jadrovú prevahu a oznámil plány na rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku do júla tohto roku – krok, ktorý by predstavoval existenčnú hrozbu pre prežitie Ukrajiny. Kým Kyjevu sa podarilo odvrátiť porážku, víťazstvo – alebo presnejšie koniec vojny – sa nezdá nikde v dohľade.

Napriek tomu existuje jedna krajina, ktorá ťaží a vyhráva z krviprelievania

Čína. Rovnako ako Peking sedel a usmieval sa, keď Spojené štáty krvácali pri rôznych intervenciách na Blízkom východe za posledné dve desaťročia, robí to isté aj teraz, keď sa Washington ocitol v ďalšej zdĺhavej a nevyhrateľnej vojne. Čína medzičasom investovala značné výdavky do svojej armády, modernizuje svoje vzdušné a pozemné sily, rozširuje svoje námorné sily vo východnej Ázii s cieľom čeliť existujúcej námornej prítomnosti USA a modernizuje svoje strategické a taktické jadrové zásoby a systémy odpaľovania. 

Čínski politici chápu, že pokračujúce a nákladné americké nájazdy do zahraničia len naklonia rovnováhu síl v prospech Pekingu. Čína využila ukrajinskú vojnu aj vo svojej zahraničnej politike, neustále zväčšovala svoje ekonomické vzťahy s Ruskom a podľa niektorých čínskych expertov možno v blízkej budúcnosti Rusku dodá zbrane a muníciu.