„Máme čísla od rešpektovanej agentúry, ktorá hovorí, že poznateľnosť značky Demokrati je veľmi nízka. To znamená, že potrebujeme robiť na značke, potrebujeme chodiť medzi ľudí.“ Povedal odchádzajúci či už konečne odídený minister vojny Jaro Naď pre rubriku Minúty webu dennikn.sk. Naď si tým "natoto" do vlastných úst. A nielen to. A nielen teraz a týmto. "My potrebujeme..." A čo potrebujú občania, pán Naď, to vás nejak netrápi?
Poznáte, ak ste zažili staré drevené električky, alebo ak ste "vlakári". Za jazdy či správnejšie, počas jazdy, sa nemá vyskakovať. A ak, tak iba smerom vpred, rozhodne nie vzad. Vtedy si totiž takmer určite rozbijete "držku". Budovateľ Naď chce zrazu stavať novú demokraciu pod názvom Demokrati na Slovensku. So starými "demokratmi". Na Matovičovi bolo dobré viezť sa roky, ale je tu nový kožuch a blchy majú rady nové kožuchy, to vieme všetci. Inak by nemohli preskakovať. Nie že by som ľutoval hádzača "atómofiek", naopak, naozaj sa nemôžem ubrániť istej miere škodoradosti. Aj keď strata Naďa naozaj Matoviča mrzieť nemusí, to je ako prísť o NIČ.
Nuž, cítime ju z času na čas všetci, malú i veľkú a musíme sa s ňou nejak vyrovnať. Lenže Naď má špecifickú potrebu - zrazu - a to chodiť medzi ľudí. Minister vojny a všeobecného zla Naď zrazu objavil na Slovensku ľudí. Chce to nomináciu na "nobelovku". Doteraz tu totiž so všeobecným súhlasom Naďa milujúceho mainstreamu boli iba opice a dezoláti. Ak si totiž bude Naď ochotný konečne pozrieť prieskumy vlastnej dôveryhodnosti či nedôveryhodnosti, zistí, že ašpiruje na "bedňu" spolu s Matovičom a Remišovou a to je naozaj olympijská zostava, čo sa týka disponovania dôverou voličstva. "Sranda" - Matovič, Remišová, Naď - nemala ich jedna spoločná "politická mater"? Ako by si z oka vypadli. No, z oka. Z orgánu podstatne nižšie, ale predstavivosť nechám na čitateľoch.
Bože môj, netrestaj, prosím, tento národ a národnosti tu, na Slovensku žijúce, ešte nejakým výnimočnejším zviditeľňovaním sa "Demokratov", ako to doteraz robili. Po tom, čo demokraciou znásilnili ako profesionálku na parkovisku kamiónov a to opakovane a s radosťou. Takou tou, sadistickou radosťou. Samo(ne)zvaní Demokrati sa vôbec nemusia zviditeľňovať, naopak, ich preferencie by mohlo zdvihnúť iba to, ak by mlčali, prípadne použili pre nich tak nezvyklé, no krásne slovensko slovo "prepáčte". Veď si stačí vymenovať, čo za Matovičových "golden kids" reprezentuje Demokratov. Naď, Káčer a Heger a stačí, ďalej netreba už spomínať nikoho. Čo tam po nejakom Šeligovi, ktorý sa najnovšie rozdrapuje - aspoň čo sa týka výrokov o demokracii - tak, že by aj Gándhí bledol závisťou. Podopieraný Matkou Terezou ešte k tomu. Oni sú "zviditeľnení" na desiatky rokov. Aspoň tu, na Slovensku.
Gibraltar je známy svojráznym vzťahom opíc k jeho občasným návštevníkom. Zvyknú totiž turistov opľúvať, ak nedostanú to, čo chcú. Na Slovensku to máme tak akosi naopak. Vláda opľúva opice. Teda, neviem a nechcem tvrdiť, že to bude aj táto, progresívna robiť, ale tá predtým to robila a často a ostentatívne. Opľúvala občanov a k tomu im ešte ako prídavok nadávala do opíc. Nielen do opíc, ale, veď každý z nich vie svoje. Ak sa Naď chystá medzi tých, ktorých nazval opicami, ide vlastne spraviť len to, čo už robil. Opľuvať ich. "Kto ľuďmi opovrhuje, nech od nich nič iné, ako opovrhovanie nečaká." Nebodaj ešte rastúce preferencie. No ale zas - hlúposť týmto "demokratom" nikdy nebola cudzia.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme