Tento rekord však bude ťažké zdolať. Vláda Eduarda Hegera totiž padla až dvakrát! Bola to pätnásta vláda v histórii Slovenska. Charakterizoval ju výraz – permanentný CHAOS. Krízou odštartovala a nedostala sa z nej počas celého trvania dvoch rokov, jedného mesiaca a dvoch týždňov, z čoho päť mesiacov fungovala už po odvolaní parlamentom. Pozrime sa spolu na fakty.

Aká je štatistika vlády Eduarda Hegera? V počte odídených ministrov síce rekord nedrží, no jeden z jej ministrov rekordmanom je – v počte jeho odvolávaní parlamentom. Rekordný bol aj dokument Programové vyhlásenie vlády, z ktorého sa veľa vecí naplniť nepodarilo. Môžu za to nekonečné spory dvoch lídrov, ktoré nakoniec vyústili do menšinového statusu vlády. Odvolávanie by nepochybne pokračovalo, keby neprišiel pád celej vlády. Od budúceho pondelka nás čaká nová vláda.

Ešte pár čísel

Vláda na 151 zasadnutiach prerokovala 244 návrhov zákonov. Pre porovnanie, vláda Petra Pellegriniho do NR SR posunula o 50 zákonov menej.

Personálne Hegerovu vládu tvorilo 16 ministrov a vystriedalo sa v nej 20 ľudí. Najmasívnejšou výmenou prešla v septembri 2022, kedy ministrov za SaS (Grőhlinga, Kolíkovú, Korčoka, Sulíka) vymenili nestraníci. Po Matovičovom rodinnom balíčku nastúpili Hirman (ministerstvo hospodárstva), Horecký (školstvo), Karas (spravodlivosť) a Káčer (zahraničie). Ďalší dvaja ministri (Vlčan a Káčer) odstúpili v máji. Celkove tak z Hegerovej vlády odišlo 6 ministrov.

Rekordérom bola prvá vláda Roberta Fica (Smer-SSD), z ktorej za štyri roky odišlo 13 členov.

Rekord má aj Heger

Ten dosiahol  počte projektov podporených z finančnej rezervy premiéra.

„Od vymenovania vlády boli vydané rozhodnutia na podporu 319 projektov. Pod vedením Igora Matoviča bolo z rezervy podporených 205 projektov a počas vlády Petra Pellegriniho spolu 313 projektov,“ informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.

Najdlhšie Programové vyhlásenie vlády

Hegerova vláda sa vyznačuje aj tým, že jeho programové vyhlásenie vlády (PVV) malo 131 strán, pričom mnoho bodov prevzal z vyhlásenia predošlej vlády Igora Matoviča. PVV vlády Petra Pellegriniho malo 70 strán a PVV druhej Ficovej vlády mal o 5 strán menej.

Hegerovi ministri sa v 18-tich kapitolách zaviazali spustiť boj s korupciou, presadzovať princípy hodnoty za peniaze, kvalitnejšie vzdelávanie a poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Na čo všetko „nevystačil čas“

Nevyšiel ani sľub hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov a tiež nevznikol úrad, ktorý by mal kontrolovať konflikt záujmov a majetkových priznaní politikov, no a ešte stále je tu večný spor okolo praragrafu 363.

V pláne mala vláda aj finančnú kompenzáciu pre nahlasovateľa korupcie vo výške 50 percent z úplatku, „odmeny pre voličov“ v hodnote 10 percent zľavy z poplatkov štátu, ale aj stanovenie definície kritérií liečby na výnimku (poisťovne už nemajú prostriedky na takéto lieky)

Kontroverzné

Niektorí jedinci za úspech považujú legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúca sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Do druhého čítania bol posunutý návrh zákona riešiaci životné situácie nezosobášených párov, ako aj LGBT+ dvojíc.

"Podarilo" sa aj navýšenie „obranných“ výdavkov na dve percentá HDP, ale aj zákon o štátnom občianstve, ktorý zmiernil zákon prijatý v roku 2010.

Rozhádaní lídri

Hegerov kabinet tvorili štyri koaličné strany – OľaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS. Práve lídri prvej a poslednej boli v neustálom konflikte, ktorý vyústil do odchodu SaS z vlády. Po tomto kroku liberálov sa vláda stala menšinovou. Parlamentnú väčšinu síce vláda nezískala, no z OĽaNO sa odporúčala časť ministrov (Budaj/životné prostredie, Naď/obrana, Hirman/hospodárstvo, Káčer/zahraničné veci) na čele s Hegerom vstúpili do strany Spolu, ktorá vzápätí zmenila názov na Demokrati, čo bola úplne neštandardná situácia – vo vláde sedela strana, ktorá neprešla voľbami a na jej čele stál šéf tejto strany.

Rekordér Mikulec

Jednoznačne najväčšiemu počtu odvolávaní sa musel podrobiť minister vnútra, Roman Mikulec. Smer a Hlas za podpory nezaradených poslancov ich iniciovali celkove desať, pričom dva pokusy boli stiahnuté. Len v lete 2021, počas tzv. „vojny policajtov“ sa odohrali tri. Robert Fico vtedy argumentoval, že Mikulec rezort nezvláda ani eticky, ani odborne a po takmer dvoch rokoch vychádzajú na povrch informácie o manipuláciách trestných konaní vyšetrovateľmi NAKA.

Ďalšie odvolania súviseli so zrušením niekdajšieho šéfa SIS Pčolinského, vymyslená trestná činnosť vyšetrovateľmi NAKA, ale aj nezvládnutie menežmentu utečeneckej krízy na hranici s Ukrajinou. Problémy mal však aj kvôli strážnej službe v rezortnej nemocnici sv. Michala, či nezvládnutej migrantskej kríze.

Nemôžu odvolávať

Opozícia by v pokusoch o Mikulcovo odvolanie nepochybne pokračovala, keby mu „na pomoc“ neprišiel pád celej vlády, ktorá dostala od prezidentky dočasné poverenie krajiny. Poslanci tak dočasne poverených ministrov odvolať nemôžu, túto právomoc má len Zuzana Čaputová, ako hlava štátu.

„Z brusu nový" vládny kabinet

Po tom, ako sa odvolaná vláda doslova rozpadla, bola prezidentka situáciou donútená vyhlásiť úradnícku vládu. Tá sa rodí veľmi komplikovane, pretože opozičnému lídrovi Robertovi Ficovi nevyhovuje pozadie, z ktorého pochádza budúci premiér – doterajší viceguvernér NBS Ódor.