"Prosím vás pekne, ja viem, že to laikovi môže pripadať nepodstatné. Tým skôr v krajine, kde sa ústava porušuje na bežiacom páse a nikto si z toho ťažkú hlavu nerobí. Ale toto je rozklad politickej kultúry v priamom prenose, pretože politická kultúra v pravom, teda politologickom zmysle slova sa netýka fetišizácie slušnosti, ale dodržiavania písaných i nepísaných pravidiel. Toto by si nedovolili ani v nejakej subsaharskej banánovej republike, nieto vo vyspelej demokratickej krajine." Citát Eduard Chmelár

Názor politológa Eduarda Chmelára, zverejnený na sociálnej sieti s názvom: SPÔSOB ZOSTAVOVANIA ÚRADNÍCKEJ VLÁDY JE PROTIÚSTAVNÝ, preberáme v plnom znení.

Priznanie Zuzany Čaputovej a Ľudovíta Ódora

Prezidentka Zuzana Čaputová a designovaný premiér Ľudovít Ódor v priamom prenose vysielania TA3 fakticky priznali, že pri zostavovaní úradníckej vlády postupovali v rozpore s ústavou. Pani Čaputová potvrdila, že jednotlivých ministrov vyberala ona a pán Ódor mal pri týchto menách právo veta. Designovaný premiér k tomu skromne dodal, že konečná zodpovednosť je vraj na prezidentke.

To však nie je pravda.

V našom politickom a ústavnom systéme zostavuje vládu premiér, prezidentka ju iba vymenuje. Podľa článku 111 Ústavy SR sa tak deje na návrh predsedu vlády, nie naopak. V praxi môže prezidentka vetovať personálny návrh dezignovaného premiéra, ale v parlamentnej demokracii nemôže zostavovať vládu hlava štátu.

Toto sú elementárne veci

Na následnom brífingu Zuzana Čaputová naozaj vystupovala ako niekto, kto vládu vytváral, hovorila v množnom čísle „zostavovali sme“, „vyberali sme“ a podobne. To je však škandál. A novinári neboli schopní klásť podstatné otázky, iba jej nadbiehali ľútostivými poznámkami, ako bude reagovať na útoky opozície.

Prosím vás pekne, ja viem, že to laikovi môže pripadať nepodstatné. Tým skôr v krajine, kde sa ústava porušuje na bežiacom páse a nikto si z toho ťažkú hlavu nerobí. Ale toto je rozklad politickej kultúry v priamom prenose, pretože politická kultúra v pravom, teda politologickom zmysle slova sa netýka fetišizácie slušnosti, ale dodržiavania písaných i nepísaných pravidiel.

Toto by si nedovolili ani v nejakej subsaharskej banánovej republike, nieto vo vyspelej demokratickej krajine.

Igor Matovič sa na margo Čaputovej manierov vyjadril, že zostavuje vládu monarchisticky a že sa takýmto štýlom vládnutia inšpirovala na korunovácii Karola III. Musím ho opraviť, lebo ani konštitučný monarcha Karol III. by si niečo také nemohol dovoliť.

Takto sa správali v dejinách iba absolutistickí vládcovia. Tým skôr, že úradnícke vlády sa všade vo svete tvoria na základe dohody parlamentných strán – a nie tak, že prezidentka vybraným lídrom iba blahosklonne oznámi svoje rozhodnutie a oni svoju potupnú úlohu bez odvrávania prijmú a ešte sa jej za to aj poďakujú ako Peter Pellegrini.

Richard Dírer sa opäť predviedol ako jeden neprofesionálny aktivistický roztlieskavač

Nie. ako seriózny moderátor, keď nebol schopný pýtať sa na dôležité veci, ale zameriaval sa na obsesívne poznámky, koľko času venujú neprajníci chuderke Čaputovej. Nuž asi preto, pán Dírer, že jej svojvoľné mocenské správanie nekontrolujete (čo je psou povinnosťou a poslaním žurnalistiky), ale propagujete.

Zuzana Čaputová nie je kráľovná a opozičné strany sa nedomáhajú súkromného pozvania na čaj.

Ako prezidentka republiky, ktorej prvoradou ústavnou povinnosťou je (opäť odcitujme ten článok 101) „svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov“, je povinná pravidelne komunikovať s parlamentnými stranami.

Odmietnutím predsedu Smeru-SD neuráža Roberta Fica (tomu skôr politicky pomáha), uráža státisíce jeho voličov a pohŕda tak parlamentnou demokraciou. Či sa jej to páči alebo nie, lídri opozičných strán zastávajú v demokracii záujmy svojich početných voličských skupín a prezidentka im takýmto detinským správaním vyjadruje neúctu.

Ak nevie v sebe spracovávať osobné spory a byť nad vecou, nech ide od toho, pretože takú polarizujúcu hlavu štátu v tomto období Slovensko rozhodne nepotrebuje.

A na záver už len jedna poznámka

odchádzajúci premiér Eduard Heger sa nechal počuť, že „Slovensko bude ešte desať až pätnásť rokov žiť z toho, čo sme urobili“. Musím jeho slová uviesť na pravú mieru. Slovensko bude možno až pätnásť rokov žiť tým, čo napáchali a naprávať tie nedozerné škody. V tomto smere si od úradníckej vlády bez parlamentnej dôvery a legitimity demokratických volieb netreba nič zásadné sľubovať.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik