Pomenovanie krkavčia matka netreba zvlášť predstavovať. Označujeme ním ženu, ktorá sa nestará o svoje deti. Opustí ich vtedy, keď ju najviac potrebujú. Píše Hlas ľudu, Hlavného denníka, Mária Škultétyová.
Prečo krkavčia matka, a prečo práve toto pomenovanie, keď vieme, že krkavec sa o svoje mláďatá stará?
Možno je to pre smútočnú čiernu farbu, pre nepekný vzhľad, možno pre povery a mýty s ním spojené. Jeho meno sa dostalo do rozprávok, nájdeme ho v baladách, aj vo viacerých kultúrach. Podľa ľudových povedačiek bol krkavec poslom smrti. V balade Čakanka sestra čaká bratov návrat z vojny. Od mora priletí krkavec a ona sa pýta: „Ach, posol z sveta šíreho, čis’ videl brata milého?“ „Hej, videl v čiernom zavití, už ti je brat tvoj zabitý,“ zvestuje čierny vták.
Keď sa rozhliadneme po svojom okolí, iste v ňom nájdeme nejednu krkavčiu matku. Jednu takú som poznala. Milovala chľast a cudzích chlapov. Taká radodajka to bola. Vymenila manžela a svoje dve malé deti za telesné rozkoše s mužmi jej podobnými.
V našej krátkej histórii sa na prezidentskom stolci nejakým nedopatrením vyskytla prvá žena. Prezident v sukni. Alebo skôr prezidentka v drahých šatách. Lenže čo je zvrchu pekné, nemusí byť pekné aj zvnútra. Aj pekné jabĺčko môže byť vo vnútri hnilé. Pod pekným obalom nenájdeme vždy to, čo by sme tam chceli nájsť.
Že sa národ pri jej voľbe pomýlil, je jasné od začiatku. Prezidentka to hrá len na jednu stranu. Akoby nepatrila všetkým. O jej súkromí radšej pomlčím. Dovolím si vysloviť len jedno želanie: nech jej to s Jurajom po boku vydrží, nech je to konečne ten pravý muž! Aby aj na tomto poli povesť veľmi neutrpela.
Neviem, či spomenúť prezidentku v takýchto súvislostiach nie je bohapustým rúhaním. Ak sa rúham, nech mi je odpustené, ale z posledných dní mám pocit, že ani nie. Keď ju potrebujeme doma, lebo to ona nás svojím (ne)konaním dostala do stavu chaosu a bezvládia, odíde. Nechá nás napospas osudu. Celkom tak, ako to robia krkavčie matere. Radšej ide citlivo vnímať veľkolepé zlaté divadlo, aké sa len tak nevidí. Povečerať s Karolom a pretŕčať sa s frajerom. Byť tam. Lebo keby nešla, koruna by jej spadla z hlavy. Takto zvykli v podobnej situácii hovoriť moji rodičia.
Aby nám doma celkom nechýbala, z Londýna sa nám prihovorila cez obrazovku. Aby sme cítili, že je s nami, a videli, aká ja krásna. Naša kráľovná, haleluja!
Váš obraz na Slovensku nemá zlaté rúcho ani zlatú korunu na hlave. Má trpkú príchuť. Správate sa rovnako ako „krkavčí tata“, váš predchodca. Keď zabili novinára, on si naďalej užíval lyžovačku v cudzine. Kašlal na ľudí, na krajinu, tak ako aj vy kašlete. Veď na prvom mieste som ja, ja a ešte raz ja. Až potom sú ľudia. Slovo obetovať sa je také staré, také neprogresívne. No fuj! A možno by nešlo ani tak o obeť, ale skôr o povinnosť, ktorá vám z úradu vyplýva. Byť tu a riešiť veci tu.
Aj keď nie som prílišný optimista, verím , pani prezidentka, že ste to zlaté predstavenie citlivo vnímali. Verím, že vám vošlo do duše a z korunovácie si prinesiete to, čo sa od správneho vladára čaká. Láskavý a obetavý prístup k svojmu ľudu, správne a múdre rozhodnutia pre naše blaho. Nech dobrotivý a láskavý pánboh sprevádza „Vaše Veličenstvo“ na každom kroku tak, aby ste sa riadili jeho múdrymi radami!
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik