Ráno mi od známej, osamelo žijúcej či skôr živoriacej dôchodkyne prišla zúfalá "esemeska". Obsahovala túto správu: "Dnes mi v ambulancii kardiológa povedali, že si mám nájsť niekde inde nejakého iného špecialistu, oni niekam odchádzajú k súkromníkovi a ak si myslím, že mám 500 eur na rok len za to, že k nim môžem chodiť na vyšetrenia, tak vraj môžem zostať. Kde si mám a ako si mám hľadať ako kardiologický pacient v dispenzárnej starostlivosti lekára? Neplatila som si celý život odvody na to, aby sa štát o mňa a moje zdravie postaral?"

O deviatej som si pustil rokovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Na ich pravdepodobne CHVÁLABOHU predposlednom rokovaní. Tragédia. O skutočnom živote ľudí na Slovensku nevedia nič. Lebo nechú vedieť. Lebo by ich to zaťažovalo, ak nie priam obťažovalo. Lebo ich tí ľudia vôbec, ale vôbec nezaujímajú. Ani to, ako žijú či ako som napísal vyššie - ako živoria. Hlasovacie stroje začali zo seba súkať nezmyselné návrhy, ďaleko odtrhnuté od praktického života občanov, ktoré ani len prečítať nevedeli. Počítačový program, ktorý konvertuje písmo do reči pre nevidiacich, má kvalitnejší prejav. Stroje si za šesť tisíc prišli odrobiť svojich pár hodín za mesiac.

Rád by som sa ich spýtal

Naozaj rád by som od nich počul radu, ako sa človek má dostať k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, keď mu ju garantuje Ústava Slovenskej republiky. Jej článok 40 stanovuje: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." Nie je ústava zákon nad zákonmi? Nie je jej porušovanie či dokonca ostentatívne ignorovanie zo strany štátu, jeho moci, jeho ministerstva, vlády, jeho poslancov parlamentu jednoznačnou protizákonnosťou? Nikomu to neprekáža? Naozaj? Tak nech idú všetci do niekam. Ak si tu každý môže porušovať zákon tak, ako štát a jeho zastupitelia, potom tu máme Divoký západ a nie demokraciu, hodnú členského štátu Európskej únie.

Rád by som sa ich spýtal

Ako sa má pacient, odkázaný, naozaj životne odkázaný na lekára špecialistu, zrazu začať starať o to, kde nejakého nájde, ktorý ho láskavo a "IBA" za zaplatené zdravotné poistenie vezme do dispenzátrnej starostlivosti? Má teraz behať po špitáloch a prosíkať pri dverách ambulancií, až kým pred niektorými neumrie? Ano, je v móde nadávať na "totalitu", ale za totality všeobecný lekár vypísal výmenný lístok pacientovi a povedal mu, ku ktorému špecialistovi s ním má ísť a ten potom pacienta prevzal. Je to také zložité? Na to ešte nikto na ministerstve zdravotníctva ani v parlamente neprišiel, že by to tak nielen mohlo, ale podľa Ústavy Slovenskej republiky aj malo fungovať?

Nebudem sa ich už pýtať, odkážem im

„Parlamentarizmus je kasárenská ubytovňa politickej prostitúcie.“ Napísal raz rakúsky spisovateľ, dramatik a novinár českého pôvodu Karl Kraus. Slovenský parlament je v tomto líder. Napriek tomu, že aspoň na predposlednom a poslednom rokovaní by sa poslanci moci mohli už konečne zmôcť aspoň na niečo, čo je ľudsky a občiansky zmysluplné. To by však bolo nad očakávateľné očakávanie.

Vážení čitatelia, v mene tej osamelo žijúcej dôchodkyne, ktorej správu som citoval v úvode, vás prosím, spomeňte si na ňu počas parlamentných volieb. Už počas tých najbližších. To isté sa môže totiž stať vašim matkám, otcom, alebo aj vám. A viem, že ste to už mnohí zažili.

Ďakujem.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik