Všetci to vedeli skôr ako on a on to možno doteraz nepochopil. Padnúť raz, to sa stáva. Ale padnúť dvakrát - to je vo funkcii predsedu vlády rarita. Eduard Heger dokázal pred celým štátom svoju neschopnosť a historicky znemožnil nielen seba, ale všetkých svojich ministrov, z ktorých mnohí s ním iba nedávno teatrálne odišli do nového politického projektu Demokrati.

Padol v decembri, keď ho odvolal parlament. Ale od prezidentky si ešte vydupal so svojou štafážou (kabinetnou výzdobou) kýbliček a lopatku - takmer na rok. Napokon, tá mu jeho hračičky spolu s kopou škandalózneho piesku musela, zjavne proti svojej vôli - zobrať oveľa skôr. A tak potupa predsedu vlády v poverení je zároveň aj verejnou potupou politických schopností hlavy štátu. Tu totiž nejde iba o pád euro a natohujerov, tu tvrdo narazila aj prezidentka, snažiaca sa zúfalo im čo najdlhšie zabezpečovať mocenský priestor.

Slovensko má šancu

Nastala chvíľa, ktorú by mohol prepásť iba totálny politický amatér. Čisto technicky - moc si už nemôže robiť volebnú kampaň zo štátneho, zneužívať na svoje prejavy médiá a získavať čierne financie podpisovaním rôznych korupčných dotácií a iných kšeftov. Toto totiž nie je len o jej páde, ale aj o jej odstrihnutí od štátnej kasy a štátneho, teda nami plateného servisu. Kým je aj po včerajších demoštráciách vČesku zrejmé, že tamojšia vláda už tiež visí iba na nejakých zámorských "hózentrágloch", my sme sa dostali do predstihu doslova o konskú dĺžku. A to, že už nemáme Hegerovu vládu, pre nás nič zlé neznamená, veď aj keď vládla, bola to vláda iných záujmov a iných mocností, ako vláda Slovenska. Bola to vláda tvrdého nepriateľstva až nevyhláseného vojnového stavu so Slovenskom. A nielen so Slovenskom.

Potupa a smiešna hanba

Tak trápne, ako odchádzali Hegerovci, neodchádzal v novodobej histórii Slovenska ešte nikto. A ďakovať za to môžu iba ak sami sebe. Matovičovi a jeho "atómofkám" a taktiež intrigám, Sulíkovi a jeho vyžívaní sa v povaľovaní vlád. Hm, teraz neviem, povaľovaní vlád, alebo povalovaní s Geissenovcami? Asi oboje. Kollárovi a jeho lavírovaní medzi tábormi koalície a opozície podľa toho, kde to práve znesie väčšie vajce a totálne neschopnej Remišovej. Nie opozícia dotiahla Hegera k takémuto koncu. Nie, spravili to jeho vlastní "koaličníci". Pod dohľadom citlivo vnímajúcej prezidentky.

Koniec liberálnej demokracie katrpatského typu, koniec cenzúry a návrat k tomu, v čo sme v Novembri 89 dúfali

V tejto chvíli ani nemôže narýchlo zísť na um, čo všetko sa dnes na Slovensku ak nie ešte ukončilo, tak aspoň znemožnilo. To si uvedomíme až počas najbližších dní. On nepadol iba Heger. Spolu s ním a s jeho pojazdným cirkusom padla de facto aj prezidentka. Hoci de iure ešte úraduje.Padla morálne, eticky, hodnotovo, politicky. Pretože doviedla svojim nekonaním Slovensko do totálnej politickej krízy. Ako politik skončila fiaskom. Ako prezidentka skončí prezidentskými voľbami. Na to si však musíme počkať.

A tak tu máme OSLOBODENIE

Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, priniesla počas 2194 dní miliónom ľudí na oboch stranách frontu nevýslovnú bolesť, utrpenie, strádanie a smrť v rôznych podobách. Počas nej prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, svojím charakterom a krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. Skončenie druhej svetovej vojny si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Na Slovensku je tento deň dňom pracovného pokoja. 

Oslávime ho aj ako opslobodenie Slovenska od Matovičov, Hegerov, Naďov, Remišových, Šeligov a ďalších!

Kráísny sviatočný deň vám želá redakcia HD!

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme