"Sviatok vládneho výsmechu! Po troch rokoch tejto vlády by malo pri prvom máji svietiť aj ďalšie označenie. Sviatok výsmechu slovenskej vlády svojim občanom." Citát Peter Pellegrini, predseda strany HLAS - SD.

Názor Petra Pellegriniho, predsedu stany Hlas - SD, zverejnený v denníku Pravda, s názvom "Sviatok vládneho výsmechu," preberáme v plnom znení.

Pohľad do kalendára na 1. máj je strohý: Sviatok práce a Deň vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. V našej tradícii je máj ešte neoddeliteľne spojený so sviatkom lásky pod rozkvitnutou čerešňou.

No po troch rokoch tejto vlády by malo pri prvom máji svietiť aj ďalšie označenie. Sviatok výsmechu slovenskej vlády svojim občanom. Všetkým májovým atribútom sa totiž táto vláda dlhodobo vysmieva: ľuďom práce, zmysluplnej európskej integrácii i láske, ktorú dokonale nahradila nenávisťou.

Práca a dôstojnosť života

Práca nepotrebuje na svoju oslavu alegorické vozy, trojfarebné mávadlá, tribúnu so súdruhmi ani veľkolepú politickú šou s milionárskymi speváckymi hviezdami. Potrebuje v prvom rade úctu všetkým ľuďom práce, ktorí sa živia vlastnými rukami a umom, a nie špekuláciami na burzách. Potrebuje však aj konkrétne kroky vlády, aby ľudia práce žili dôstojne, za odvedenú robotu dostávali slušný plat, a to bez ohľadu na to, v ktorom kúte Slovenska žijú. A potrebuje to, čomu odborne hovoríme sociálny dialóg – teda zmysluplnú spoluprácu zamestnávateľov, zamestnancov a vlády, pretože bez toho to nejde.

Strávil som aj s kolegami z Hlasu 1. máj v Žiari nad Hronom. Pred čerstvo zavretou fabrikou sme odhalili pomník neschopnej vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera – zo žltých prilieb, ktoré kedysi ich nositelia márne porozkladali priamo pred úradom vlády. Ľudia v Žiari a okolí dúfali, že štát pomôže ich modernej fabrike, bojujúcej s energetickou krízou. Vláda však odmietla, a tak sa tristo ľudí ocitlo na dlažbe. Tí už dnes 1. máj ako sviatok práce neoslavujú.

Neschopnosťou pomôcť sa to však zďaleka nekončí. Páni Matovič, Heger, Sulík a Kollár aktívne bojovali proti ochrane zamestnancov a ich sociálnym istotám. A tak rozvrátili sociálny dialóg, zrušili náš „automat“ na zvyšovanie minimálnej mzdy a aj ústavný „strop“ odchodu do dôchodku – asi majú pocit, že sedemdesiatroční ľudia by mali z fabrík odchádzať rovno na cintorín.

Celé generácie našich predkov žili v istote, že ich deti a vnuci sa budú mať lepšie ako ony samy, a zrazu to neplatí. Zo života sa stáva prežívanie, pri ktorom sú ľudia pri akejkoľvek kríze odkázaní na pomoc štátu.

Stále málo zarábame

Chváliť sa nízkou nezamestnanosťou je falošné. Z pohľadu čísiel ju už moja vláda dávno vymazala zo zoznamu najväčších slovenských strašiakov. Lenže treba sa ísť pozrieť do regiónov, panie ministerky a páni ministri, kde ste ako vláda za posledné tri roky nerokovali ani jeden jediný raz. Ešte stále máme hladové doliny, z ktorých ľudia odchádzajú, pretože nedokážu uživiť svoje rodiny. Lenže treba sa pozrieť aj ďalej. Samotné zamestnanie pre pracujúceho a jeho rodinu nerieši všetko, ak človek za svoju prácu nedostáva dôstojný plat.

Polovica ľudí na Slovensku zarába v čistom menej ako 800 eur. A ešte aj tieto, európsky hlboko podpriemerné mzdy, prvýkrát po desaťročiach za súčasnej vlády v reálnom vyjadrení klesli. Inými slovami, ľudia si z nich môžu kúpiť každý rok menej ako ten predchádzajúci.

Celé generácie našich predkov žili v istote, že ich deti a vnuci sa budú mať lepšie ako ony samy, a zrazu to neplatí. Zo života sa stáva prežívanie, pri ktorom sú ľudia pri akejkoľvek kríze odkázaní na pomoc štátu. A táto vláda nevie poriadne pomôcť nikomu – o tom vedia svoje zamestnanci, seniori, zdravotne postihnutí, rodiny s jedným rodičom a mnohí ďalší.

Silný štát, na ktorý je spoľahnutie

Je to pritom jednoduché. Potrebujeme dôveryhodnú, stabilnú a odborne dobre pripravenú vládu, ktorá nebude zabíjať čas vzájomnými spormi, ale bude pracovať pre ľudí. A potrebujeme silný štát, ktorý dokáže ochrániť ľudí tam, kde trh zlyhal – v cenách energií či potravín. Štát, ktorý je garanciou pre svojich občanov, že sa o nich v krutých časoch postará.

Takýto silný štát sa potom prejaví aj navonok, keď už hovoríme o 1. máji ako sviatku európskej integrácie. Pretože takýto štát bude dôstojným členom európskeho i atlantického spoločenstva, do ktorého chce Slovensko naďalej patriť, a nebude hazardovať s možnou izoláciou od bezpečného a ekonomicky vyspelého sveta. Zároveň však bude dôsledným obhajcom našich národnoštátnych záujmov a nie papagájom Bruselu, ktorý je za potľapkanie po pleci schopný akejkoľvek hlúposti. Presne toto robí slovenská vláda, ktorá sa tak druhýkrát vysmieva do tváre vlastným občanom.

A tretíkrát sa im vysmieva, keď si ľudia pod 1. májom predstavia sviatok lásky. Pretože Matovič s Hegerom, ale, žiaľ, i niektorí opoziční politici namiesto lásky prešpikovali slovenskú spoločnosť skrz-naskrz nenávisťou. Je to totiž jediná vec, v ktorej sú naozaj dobrí a uveriteľní, jediná vec, ktorú vedia Slovensku ponúknuť.

Je len a len na nás, či chceme mať aj 1. máj 2024 ako sviatok výsmechu vlády a oslavu pokračujúcej nenávisti. Alebo chceme oslavovať prácu, zmysluplnú európsku spoluprácu a návrat pokoja do slovenskej spoločnosti. Rozhodneme o tom presne 30. septembra.

Vážime si vašu podporu a pozývame na sociálne siete Facebook a Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme