3. máj je Dňom slobody tlače. Dostala som mail, že dobrým novinárom sa netlieska. Sama som bola zvedavá prečo. Preto som sa opýtala seba aj niekoľkých známych. Chcela som o tom urobiť anketu.

Mojej bývalej študentky, dnes už vyštudovanej novinárky, som sa kedysi opýtala: „V akom médiu by si chcela robiť?“ „Tam, kde ma nebude vidieť, “ povedala. Hoci bola šikovná a novinárčinu úspešne robila už počas strednej a vysokej školy, vybrala si prácu PR manažérky. Nepáčilo sa jej, akým smerom sa uberajú médiá.

Tejto „mojej“ aj iným „mojim“ šikovným a úspešným novinárom som ešte ako gymnazistom tlieskala na Štúrovom pere. Bola som na nich viac ako pyšná. Štyria z nich išli na žurnalistiku. Aj po rokoch si spomínam na všetky tie mená.

Odvtedy som novinárom netlieskala. Prečo? Pokúsim sa hľadať a nájsť odpoveď. Najskôr sa opýtam, ako by mal vyzerať dobrý novinár. A teraz vôbec nemyslím na fyzickú  krásu,  aj keď  pozerať sa v televízii na peknú tváričku, je fajn. Ale čo po kráse, keď  novinárka nevie položiť otázku, je drzá a viac než o podstatu sa zaujíma o najhlbšie súkromie politika. Toto nie je dobrý novinár. Dobrý novinár nesmie dať najavo svoje pocity k respondentovi. Ani priazeň, ani nepriazeň. Musí sa odosobniť a byť nezaujatý. A to mnohí nevedia. Vezmú si človeka do úst, vláčia ho po novinách, vyrobia kauzu. A keď sa ukáže, že nemali pravdu, čušia. Žiadne veľké titulky, žiadne prepáčte. Nič. Ticho po pěšině. Divák a čitateľ  našťastie vidí aj počuje a urobí si vlastný názor.

Dobrý novinár predovšetkým musí vedieť majstrovsky písať. Musí byť múdry a mať rozhľad. Musí hľadať pravdu a písať pravdu. Odkrývať choroby spoločnosti. Musí poznať etický kódex a riadiť sa ním. Musí mať svoju novinársku česť. A čo nesmie? Nesmie klamať. Nesmie mať nad sebou nikoho, komu slúži. Ani vládu, ani politikov, ani svojich mecenášov. Jediný, komu by mal  slúžiť, je čitateľ a poslucháč. Skrátka a dobre: dobrý novinár musí byť profesionál. A takého len tak nevidíte.

Keď hovoríme o novinároch, nemôžeme pritom obísť médiá. Cez ne prijímame spravodajstvo a iné informácie. Ak prinesú správu, ktorá sa krátko po sebe tri razy mení, vzniká podozrenie z manipulácie. Snaha byť prvý a priniesť správu ešte „zahorúca“, sa vždy nevypláca. Potom to vyzerá ako „agentúra JPP“ (jedna pani povedala). A to seriózne médiá nerobia. Šírením neoverených informácií, neprávd a poloprávd sa zahrávajú s verejnou mienkou. Toto im na dobrom mene nepridá. Pred časom rektor UK  v istom médiu vyjadril nespokojnosť s tým, že médiá vytvárajú nepravdivý obraz o vysokom školstve. Len pripomínam, že to nie je jediná kritika na ich adresu.

Naša spoločnosť je rozhádaná a rozdelená. Svoj podiel viny na tom majú aj médiá. Aj mienkotvorné, aj tie druhé. Neviem, prečo ich voláme alternatívne, keď oboje ovplyvňujú verejnú mienku istej skupiny ľudí. Ktorým mám veriť? Jedným či druhým?  Prečo sú rozdelené? Prečo sa na rovnaký skutok pozeráme dvojakým pohľadom? Viem, že na tú istú vec môžeme mať rozdielny názor, ale pravda môže byť len jedna. Kde je teda pravda? V jedných aj druhých pracujú novinári. Takí aj onakí. Aj dobrí. Ak takého nájdete, zatlieskajte mu. Je jedno, z akých je novín, dôležité je, aby spĺňal kritériá dobrého novinára. Aby sa za svoju robotu nemusel červenať.

Pôvodne som na tomto mieste chcela robiť anketu. Ako som už povedala, s otázkami som oslovila zopár známych. Pýtala som sa ľudí rôzneho veku a rôzneho povolania. Viem, že to nebola ľahká téma. A možno moji známi nechceli povedať, čo si o tom myslia. Neviem, naozaj neviem.  Prišla mi iba jedna odpoveď.

Ria G., dvadsaťosemročná novinárka napísala:

„Nerozumiem, prečo by sa dobrým novinárom nemalo tlieskať. Ak novinárka odkryje korupciu, konfrontuje politikov, ktorí nechcú byť konfrontovaní, alebo prinesie reportáž z covidového oddelenia, prečo neoceniť jej prácu? Novinárska práca je často veľmi vyčerpávajúca, náročná na množstvo informácií, ktoré musí človek za celý deň prijať, nemá striktne stanovenú pracovnú dobu. Novinári a novinárky k nej často odbiehajú aj počas dovolenky, obedov, večere, času s rodinou, noci a víkendov. Časť novinárov pri svojej práci obetuje aj svoj súkromný život, pokračuje aj napriek vyhrážkam či nadávkam, ktoré im chodia do mailovej schránky. A pritom ide o bežných ľudí s priemernými platmi, ktorí nebývajú vo vilách, nevozia sa na najdrahších autách a chcú si len robiť dobre svoju prácu. Tak prečo im -  rovnako ako iným ľuďom, ktorí si svoju prácu robia dobre, nezatlieskať?“

No čo poviete? Ja za takúto obhajobu tlieskam.

Poznámka na záver:  Istý nemenovaný portál mi tento príspevok odmietol vydať.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik