Od začiatku roka sa diskutuje o tom, kedy sa hmyz začne pridávať do potravín. EÚ už podnikla prvé kroky. Múčne červy a kobylky už boli povolené. Hmyz sa môže dovážať z Južnej Kórey, Thajska a Vietnamu. Odborník na poľnohospodárstvo Martin Kunštek varuje, že kto nie je zvyknutý na hmyz, bude mať problém s trávením. A tuší, odkiaľ fúka vietor, pokiaľ ide o túto agendu. Existujú však krajiny v EÚ, kde sa rozhodli "jesť hmyz" nebudú. Majú však asertívnejšiu vládu, poznamenáva Kunstek.

V posledných týždňoch sa téma hmyzu dostala aj na verejnosť. Hmyz je propagovaný niektorými skupinami, a to najmä na európskej úrovni, ako nová súčasť ľudskej stravy.

ParlamentníListy.cz hľadali korene tohto "trendu". Zaujímalo ich, na akých usmerneniach je problematika hmyzu založená, odkiaľ táto problematika vlastne pochádza a kto ju najviac propaguje.

Múčny červ, cvrček

V dokumentoch verejne dostupných na internete sa dočítali veľa zaujímavých informácií.

"Od 1. januára 1 sa v EÚ uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách, ktoré jasne definuje hmyz a výrobky z hmyzu ako nové potraviny," píše sa na webovej stránke eagri.cz (webová stránka ministerstva poľnohospodárstva).

Cvrček domáci bol schválený 10. februára 2022. Na trhu je k dispozícii tepelne ošetrené a mrazené celé, tepelne spracované a lyofilizované celé, tepelne ošetrené, lyofilizované a mleté celé. Mrazené, sušené a práškové formy cvrčkov domácich sa môžu pridávať napríklad do chleba a pečiva, sušienok, náhrad mäsa, čokoládových výrobkov atď."

Okrem toho z dokumentov vyplýva, že dovoz hmyzu z krajín mimo EÚ je prísne kontrolovaný a povolenie na to má len Švajčiarsko, Južná Kórea, Thajsko a Vietnam.

Africkí chrobáci trávia

ParlamentníListy.cz požiadal publicistu a odborníka na poľnohospodársku problematiku pána Martina Kunšteka, aby sa k tejto téme vyjadril. Keďže dobre pozná procesy Európskej únie, zaujímalo ich najmä to, kde má tento "hmyzí trend" svoje korene, aké dôsledky má konzumácia hmyzu na človeka a kto má najväčší záujem na presadzovaní tejto agendy...

"Poviem to takto – ľudí je veľa a populácia stále rastie. Pred rokmi preto ľudia zvažovali, čo by sa dalo zjesť," povedal Martin Kunštek na začiatku svojho rozsiahleho komentára. "Už v 70. rokoch sa napríklad riasy chlorella považovali za jedlo, ktoré sa pridávalo ako krmivo pre zvieratá..."

Kunštek tvrdí, že medzi národmi sú veľké rozdiely, ktoré sa prejavujú nielen na kultúrnej báze, ale aj v oblasti fyzických dispozícií a schopnosti konzumovať určité potraviny:

"Japonci sú ostrovný národ a jedia morské plody už tisícročia. Napríklad sushi alebo jedlá z morských rias. Ich organizmus je na to zvyknutý, vedia, ako stráviť túto potravu.

Pamätám si časy, keď sa v Českej republike otvárali prvé sushi bary, kde sa spracovávali surové ryby. Zakaždým, keď sa takáto reštaurácia otvorila, za pár dní bola plná metabolická klinika. Telo našich ľudí sa s tým jednoducho nedokázalo vyrovnať," hovorí Kunštek.

"Každý národ žije v určitom prostredí a metabolizmus sa tomu prispôsobil. Sme zvyknutí na bravčové, hovädzie atď. Máme zabíjačky, klobásy atď. A nič sa nám nestane. Ale možno moslimovia, ktorí nejedia bravčové mäso, po jeho konzumácii, prepáčte by sa zosr..i."

Pre niektoré národy je však konzumácia hmyzu normálna. "Niektoré kultúry, napríklad niekoľko miliónov ľudí v Afrike, naozaj bežne jedia chrobáky, mravce atď. Ich organizmus to prijíma. Ale väčšina planéty nemá tráviaci systém prispôsobený na to."

Kunštek vysvetľuje, že telo hmyzu nemá kostru, ale exoskelet, ktorý je tvorený chitínom: "Je to veľmi tvrdá a odolná látka. Tráviace systémy určitých kultúr v Afrike môžu spracovávať chitín, ale zvyšok sveta s ním bude mať veľký problém.

Tu sa hmyz nikdy nejedol, s možnou výnimkou hladomorov v stredoveku, keď ľudia zo zúfalstva hrýzli kôru zo stromov, a tak pravdepodobne hmyzom neopovrhovali. Inak vôbec nie. Môžete jesť chrobáky, môžete ich prežiť, ale pre priemerného Európana je nevhodné ho jesť, ako normálnu stravu."

Brutálny a špinavý biznis

Trend konzumácie hmyzu podľa Kunšteka pochádza z najvyšších úrovní Európskej únie a ide ruka v ruke s nevýhodou poľnohospodárstva: "V EÚ žije približne pol miliardy ľudí, čo znamená veľa spotrebiteľov s dobrou kúpnou silou. Od prijatia Všeobecnej dohody o clách a obchode v roku 1985 sa však poľnohospodárstvo postupne vyraďuje. Predtým bola EÚ sebestačná a stále sa vyvážala. Teraz je to naopak. Európska komisia neustále šliape po hrdle poľnohospodárom. Čo je za tým? Záujem veľkých nadnárodných korporácií. Nakupujú lacno v zahraničí, prinášajú to sem a tu draho predávajú."

Kunštek opisuje bežnú prax firiem a obchodníkov: "Existujú špeciálne lode na spracovanie mäsa. Idete na lodi z Argentíny, krava je tam zabitá bez veterinárneho dohľadu a na konci plavby po Európe prichádza balené hovädzie mäso na breh a predáva sa za ceny zodpovedajúce všetkým kontrolám atď. Hoci v skutočnosti to nikto nedokáže kontrolovať."

Trend, z ktorého profitujú najväčší obchodníci s ľuďmi, sa vraj zrýchľuje: "Európska únia má poradný orgán, v ktorom sa jej komisári pravidelne stretávajú s 50 najväčšími spoločnosťami na svete a získavajú od nich rady. Berú však rady takým spôsobom, aby 50 najväčších spoločností prosperovalo najviac. Keď vám prejde nekontrolované hovädzie mäso z Argentíny alebo palmový olej z Indonézie, ktorý získate spaľovaním dažďových pralesov, skúšate, ako ďaleko môžete zájsť..." hovorí Kunštek.

Zástancom hmyzieho trendu hrajú do karát aj ekonomické dôvody: "Náklady na produkciu chrobákov sú malé. Dostanete halu, ktorú nemusíte veľmi klimatizovať alebo nepotrebujete veľa svetla či kúrenia. Namiesto ľudí tam pracujú roboty. Kilogram bielkovín z chrobákov sa tak dá vyrobiť mnohonásobne lacnejšie ako kilogram bielkovín z bravčového mäsa," vypočítava prínosy Martin Kunštek.

Zároveň sa obáva ďalších negatívnych účinkov zelenej dohody: "Ak bude zelená dohoda, ktorá už dostatočne vykrvácala poľnohospodárov, pokračovať, pôjde to naozaj z kopca. Nedávno napríklad vznikla myšlienka, že výrobok by sa mal primiešať do krmiva pre kravy, aby nevypúšťali toľko metánu a aby sa tým nezhoršoval vzduch."

Podľa Kunšteka je to však týranie zvierat: "Môj priateľ sa zaoberal genetikou a pitval ošípaných, ktorých strava sa tiež zmenila kvôli nariadeniam EÚ. Povedala, ako boli chudobné ošípané prešpikované žalúdočnými vredmi... Nehovoriac o tom, že zvieratá počas stresu uvoľňujú hormóny, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu mäsa."

Podľa Kunšteka to všetko povedie k poklesu konkurencieschopnosti a poklesu výroby: "Je to brutálny a špinavý biznis ľudí, ktorí neberú ohľad na zdravie. Namiesto toho však motivovali dôležitých ľudí v EÚ, ktorí sú na ich strane."

Keby sme mali inú vládu...

Existuje cesta von? Čo by sa muselo stať, aby "hmyzí trend" nepokračoval?

"Taliansko bolo proti tomu a prijalo národný zákon, ktorý hovorí, že chrobáky sa nebudú predávať ako potrava na ich trhu. Poľská vláda o tom diskutuje, Maďari o tom tiež rokujú..." Kunstek povedal.

Ako zistil v priebehu rokov, Európska únia nie je všemocná: "Európska únia má silu, ak sa jej podriadia všetci premiéri a všetci ministri. Ale ak niekto oponuje a hrá dostatočne asertívne, ako Orbán alebo v mnohých prípadoch Morawiecki, môže dosiahnuť zaujímavé výsledky.

Ale takú vládu nemáme," sťažoval sa Kunstek. "Ak by sme mali ďalšiu, ktorá by bola asertívnejšia voči EÚ, niektoré veci by sa dali aspoň nastaviť tak, aby nám tu nepchali chrobáky do múky."

Podľa jeho názoru Európa dovolila, aby bolo poľnohospodárstvo zničené, čo bude mať katastrofálne následky na samotnú podstatu hospodárstva všetkých štátov a Únie ako celku.

"Ale slabosť je evidentná. Na príklade sankcií proti Rusku vidíme, že takzvaný kolektívne zjednotený Západ je len papierový diabol. Štyridsaťjeden krajín robí bububu pre Rusa, ale Rus s Číňanom a ďalších stoštyridsať krajín medzi sebou veselo obchoduje," povedal pre ParlamentníListy.cz záver publicista Martin Kunštek.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik