Politológ Eduard Chmelár rozoberá situáciu v slovenskej politickej ľavici. Tá by podľa neho mala viac spoločne komunikovať a chýba jej nejaká mediálna platforma, vďaka ktorej by spoločnosti prinášala témy a nie len reagovala na to, čo sa k nej dostane. Ľavica dnes potrebuje spoluprácu, nie hašterenie
Ľavici podľa Chmelára na Slovensku chýba nejaký denník, ktorý by nie len reagoval, ale sám prinášal sociálne a ľavicové témy. Mŕtvu ľavicu však vzkriesi jedine spoločná diskusia ľavicových strán. Nesúhlasí ani s tvrdeniami, že Smer uškodil ľavici. Vysvetlil tiež, aký vidí rozdiel medz Smerom a Hlasom a prečo „zaspalo“ hnutie Socialisti.sk, ktoré spoluzakladal. K ľavici podľa neho jednoznačne patrí aj solidarita, ktorá mu v tej aktuálnej ľavici chýba. Podľa Chmelára je tu čas na otvorenie zmeny pracovného týždňa a tiež si myslí, že ľavicové strany sú odsúdené na spoluprácu.
Chmelár vysvetľuje pôvod ľavice v snahách zmeniť kapitalizmus a existujúci ekonomický a politický poriadok. Neskôr sa rozštiepila na dva prúdy. Radikálny – revolučný a sociálno-demokratický, ktorý staval na postupnom vývoji.
„V skutočnosti ani jeden z tých prúdov nedokázal naplniť svoj cieľ,“konštatuje Chmelár, podľa ktorého ľavica tvrdí, že jej cieľom už nie je prekonanie, ale krotenie kapitalizmu a dodáva, že politická ľavica so svojimi cieľmi v podstate skrachovala.
Kameň úrazu slovenskej ľavice vidí v rozhádanosti. V prvom rade by potrebovala svoj denník, v ktorom by prinášal ľavicové témy. Tu Chmelár apeluje na ekonomické kruhy, aby podporili vznik ľavicového denníka. Malo by ísť o platformu, ktorá bude ľavicové témy rozvíjať a nie iba reagovať na témy, ktoré prinesie pravica, či neoliberáli.
„Nesmieme sa urážať, musíme sa naučiť racionálne a vecne diskutovať aj o problémoch, ktoré nás rozdeľujú,“upozorňuje na ďalší problém Chmelár. Zásadné problémy na diskusiu však podľa neho nie sú to, že dvaja lídri sa nevedia na ničom dohodnúť, ale spory si treba vydiskutovať za jedným stolom.
Uznávaná ekonómka a ľavicová politička sa vyjadrila, že za diskreditáciou slovenskej ľavice je Robert Fico. Podľa Chmelára to však ešte skôr urobilo neoliberálne krídlo v SDĽ, pretože Smer sa spočiatku ani veľmi nehlásil k ľavici, ale k nejakej tretej ceste.
„Najprv tu bola SDĽ, ktorá historicky znemožnila ľavicu tým, že ju odklonila od tej autentickej cesty a zviedla ju na cestu neoliberalizmu, kde už prakticky neboli voliči,“analyzuje Chmelár. To, kde sme teraz, totiž malo nejaký vývin.
Hlas je podľa mnohých liberálnejší, čo si Chmelár nemyslí. Podľa neho sa ideologicky nelíšia.
„Veď ten Peter Pellegrini nebol schopný osvojiť si ani len základné liberálne témy. Odmieta registrované partnerstvá,“ uvádza príklad Chmelár, podľa ktorého jediný rozdiel je, že sa snaží byť kultivovanejší, ako Fico. Tu sa pýta Petra Weissa a Borisa Zalu, čím je Hlas tá pravá sociálna demokracia lepšia od Smeru, pretože Chmelár v Hlase nevidí žiadneho sociálneho demokrata.
Reči o tom, že Smer je príliš konzervatívny a Hlas je tá pravá sociálna demokracia, sú podľa Chmelára smiešne. Pobavil ho aj názor Petra Weissa, že Hlas nadväzuje kontakty s nemeckou sociálnou demokraciou.
„Práve Smer je členom strany európskych socialistov a len s jeho láskavou podporou je tam Hlas akýmsi pridruženým pozorovateľom a či ho tam niekedy príjmu, bude závisieť od stanoviska Smeru,“ vysvetľuje Chmelár zahranično-politické fungovanie v ľavicových štruktúrach.
Za oprávnené, považuje výčitky Schmőgnerovej, že aj Hlas, aj Smer svoje témy zúžili na zvyšovanie dávok a rezignovali na výstavbu sociálnych bytov, zvyšovanie služieb vo verejnom záujme a sústredia sa len na „chlebové otázky“, ktoré však podľa Chmelára ešte nemusia znamenať ľavicu.
„Sociálna je aj SNS, sociálne je aj KDH a sociálni sú aj Kotlebovci. Bohužiaľ. Toto nie je znak ľavice. Znakom ľavice je rovnosť,“približuje Chmelár. V ľavicovej spoločnosti si má podľa neho každý nájsť rovnoprávne miesto. Rozpory pritom môžu nastať v prioritách.
Chmelár pomáhal zakladať hnutie Socialisti.sk, ktorého bol nejaký čas aj čestným predsedom. Jeho členom však už nie je.
„Nemôžem sa pozerať na to, ako toto hnutie bolo tri roky neobyčajne pasívne a pritom bolo stále spájané s mojou osobou,“ objasňuje Chmelár, ktorý z hnutia neodišiel zatrpknutý. To, čo sa neurobilo za tri roky sa v politike za tri mesiace dobehnúť nedá. Hnutiu kvituje, že sa zobudili a to, čo robia pri obrane práv zamestnancov v Beluši, to má zmysel.
„Byť v teréne, byť medzi ľuďmi práce, ktorých ohrozujú, to je ten spôsob budovania ľavice zdola, ktorý bez peňazí, mediálnej podpory nejaký čas trvá, ale toto má zmysel,“myslí si Chmelár.
Práve solidarita je to, čo mu v dnešnej slovenskej ľavici chýba a pripomína vlastný prípad. V čase, keď bol Chmelár vyhodený ako prednášajúci z Akadémie policajného zboru, zastal Smer, ktorý najviac kritizoval.
Pri zmieňovanej platforme nemá na mysli len diskusie na intelektuálnej úrovni, ale aj výchovu a vzdelávanie, pretože veľká časť netuší, o čom ľavica vôbec je, čo podľa Chmelára treba zmeniť.
Keď Chmelár pred časom hovoril o skrátení pracovného týždňa, všetci to vnímali ako neprijateľné, vrátane Socialistov. Čas mu však dal za pravdu, niektoré západné štáty už testujú model štvordňového pracovného týždňa.
„Je tu opäť čas, aby sme tieto otázky otvorili, pretože na čele takýchto zmien vždy stála ľavica,“ pripomína Chmelár a hovorí o tom, že päťdňový pracovný čas je výdobytkom Pražskej jari. V čase digitalizácie a umelej inteligencie je to aktuálna téma.
Chmelár upozorňuje zúčastnených, aby sa vo svojich vyjadreniach brzdili, pretože po voľbách sa budú navzájom potrebovať.
„Aj ten Robert Fico si musí uvedomiť, že jediný spôsob, ako on môže zostavovať vládu je, keď mu bude partnerom Hlas. A zase Hlas si musí uvedomiť, že ak poškuľuje po spolupráci s liberálmi, a my vieme, že poškuľuje; nech si ten Hlas uvedomí, že môže skončiť nie ako Procházkova Sieť, ale môže sa historicky znemožniť,“ uzatvára Chmelár.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme