V čase, kedy sa na Slovensku hovorí o nedostatku nájomných bytov, podľa odborníkov existuje sivá zóna, v ktorej funguje množstvo bytov, ktoré patria samosprávam, no nízke nájomné nepokryje ani náklady na ne. Čo je ešte viac prekvapujúce, bývajú v nich aj ľudia, ktorí na to vôbec nie sú odkázaní.

Takéto bývanie sa mnohokrát dedí a samosprávy nemajú možnosť niečo proti tomu robiť, aj keď podobných prípadov z rôznych príčin ubúda. Sú však aj také, kde nájomník desaťročia býva v byte, za ktorý platí doslova smiešne nájomné. A to sa týka aj detí sudcov, ktoré majú vlastnú výnosnú prácu, prípadne poslancov. Syn sudkyne pôsobiacej v Súdnej rade tak býva v mestskom byte, ktorý nevie odkúpiť, lebo bytová politika mesta je iná. Riešeniu tejto situácie nenapomáha ani štát, ktorý ju nerieši od roku 2008. Ako to vyzerá so sľubovanými nájomnými bytmi hnutia Sme rodina?

Sivá zóna v bytovej politike

Množstvo bytov na Slovensku funguje množstvo nájomných bytov, ktoré boli postavené za prechádzajúceho režimu, po revolúcii ich nájomníci uzavreli zmluvy na dobu neurčitú, no neboli odkúpené. Sú teda majetkom samosprávy, no s nájomníkmi „nehne“ ani zákon. Dokonca ani po smrti pôvodných nájomníkov.

Dva modely nájomných bytov

Sú prevažne v zlom stave, lebo samospráva do nich nemá z čoho investovať, lebo nájomné nepokryje ani náklady, ale neinvestujú ani mnohí nájomníci, veď byt nie je ich. Nik netuší, koľko je takýchto bytov a odpovede na túto otázku nedalo ani sčítanie obyvateľov, domov a bytov.

Mestská časť Bratislava Staré Mesto má zo 141 nájomných bytov 77 prenajatých na neurčitý čas. V rámci celej Bratislavy je takýchto bytov asi desať percent.

„Je to tragédia, pretože z nájomného sektora sa stal akoby vlastnícky sektor,“hovorí expertka OSN na bývanie Elena Szolgayová a na ministerstve dopravy viedla sekciu bývania.

https://www.hlavnydennik.sk/kategoria/bulvar

Dva systémy nájomného bývania

Napriek tomu, že ľudia si tieto byty mohli odkúpiť do roku 2016 za pár stovák eur, malá časť ostala vo vlastníctve samospráv. Szolgayová si myslí, že niektorí ľudia si nemohli dovoliť ani tých pár sto eur, no za mnohými neodkúpenými bytmi sú aj špekulanti. Do fondu opráv by totiž platili viac a navyše takto ich ďalej prenajímajú za komerčné nájomné.

Tým, že sa po roku 2000 bolo postavených zhruba 45-tisíc bytov, presťahovaním sa nájomníkov do iných miest, porušením podmienok, sa aj počet takýchto nájomníkov zmenšil. Už ani zákon neumožňuje samosprávam uzatvárať zmluvy na neurčitý čas a tiež určuje, že takýto byt môže získať nízkopríjmová domácnosť a aj cena za byt sa prispôsobuje realite.

Kozelová nie je jediná

Z času na čas sa dostane na svetlo sveta bývanie poslankyne Moniky Kozelovej, ktorá sa podľa vlastných slov niekoľkokrát pokúšala odkúpiť byt, v ktorom býva, no ani mesto, ani mestská časť jej žiadosti neeviduje. Oficiálne totiž nájomnú zmluvu podpísala až v roku 2014, kým v byte bývala už 16 rokov. Podľa služobne starších zamestnancov mestského úradu to pravidelne urgovala, dnes už nik nevie, prečo to trvalo 16 rokov. A tak jej je zmluva predlžovaná automaticky, bez posudzovania príjmu.

Nie je to žiadne terno

„Je to jednoizbový byt II. kategórie. Teda malý byt, za ktorý platím len čisté nájomné bez kúrenia, teplej vody a elektriny. Plyn v ňom zavedený nemám. V podstate videl problémy dva - že cena nájomného je 59 Eur mesačne a že nájomnú zmluvu (poslednú, ešte v čase, keď som nebola poslankyňa) mi podpisoval Martin Chren," vysvetlila Kozelová.

Ďalší ukrivdený

Podobný prípad je syn sudkyne Najvyššieho správneho súdu a členky Súdnej rady Eleny Bertothyovej.  Tá si od mesta od roku 1993 prenajímala byt na Obchodnej. Od roku 2013 v ňom býva jej syn s vlastnou rodinou. Ani on, ani jeho mama však na byt s regulovaným nájomným nie sú odkázaní.

Bertothyovej majetkové priznanie (sudcovia sú zo zákona povinní podávať ho) hovorí o dome v lukratívnej časti Bratislavy, nehnuteľnostiach v trenčianskom kraji a niekoľkých veteránoch. Jakub Berthoty vedie vlastnú úspešnú právnickú firmu.

Prečo sa nevzdajú bytu

Podmienkou uzavretia zmluvy podľa denníka SME bolo, že Bertothyovci investujú do opráv, ktoré boli v byte nutné. Odvtedy doň investovali už zhruba 190-tisíc eur. Aj strechu po požiari údajne opravili na vlastné náklady, hoci šlo o spoločný priestor.

Mesto malo veľké plány

„Investujeme 30 rokov peniaze do majetku, ktorý nám nepatrí,“ponosuje sa Jakub Berthoty. Ako on, tak aj jeho rodičia opakovane žiadali samosprávu o odkúpenie bytu. Pred štyrmi rokmi v tomto dome chcel Matúš Vallo vybudovať policajnú stanicu, čo sa nakoniec nerealizovalo. Dom však prešiel z vlastníctva Starého Mesta do rúk hlavného mesta Bratislavy.

„Sme obeťami sporu, ktorý celkovo trvá už 30 rokov,“ vysvetľuje Berthoty. Keďže šlo o reštituovaný dom, mestská časť byty z neho odpredať nemusela. Berthoty magistrátu ponúka komerčnú cenu, z ktorej by odrátali investované náklady.

Aktuálna politika mesta

Odkúpeniu bytu, v ktorom Bertothy býva však nie je v súlade s aktuálnou politikou mesta. Tá je v súčasnosti nastavená na rozširovanie, nie predaj mestského bytového fondu. A tak prípadný odpredaj bytu magistrát schváli len vo veľmi výnimočných prípadoch.

Do volieb zmena nehrozí

Rodina s finančnou situáciou, o akej sa drvivej väčšine Slovákov ani len nesníva teda môže bývať v byte, kde mesto žiada symbolické nájomné. Tú zákon už od roku 2008 stanovuje na 1,10 eur za meter štvorcový. Bytovú politiku od roku 2018 riadi ministerstvo dopravy a ani pod jeho riadením sa nič nezmenilo.

Do volieb sa už určite nič nezmení, hoci návrh novely zákona je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní a podľa rezortu financií sa vyhodnocujú pripomienky.

Otázkou stále ostáva, prečo zákon ešte stále (o probléme sa vie už dlhé roky) umožňuje dobre situovaným ľuďom platiť eurové nájomné za meter štvorcový, keď za byty v lokalite sa nájomné šplhá do iných výšin.

Takisto je zaujímavé, prečo mestá a obce nemajú zákonné páky na to, aby v takýchto bytoch skutočne bývali ľudia, ktorí si iné bývanie zatiaľ nemôžu dovoliť (mladé rodiny, nízkopríjmoví občania).

Viac nájomných bytov

Pred voľbami 2020 bolo Slovensko oblepené bilbordmi hnutia Sme rodina, ktoré sľubovalo rozbehnutie výstavby nájomného bývania na Slovensku.

"Prvé byty by mohli byť v tomto systéme odovzdané už na prelome rokov 2023 a 2024," avizoval predseda parlamentu. "Vnímame pomerne veľký záujem zo strany investorov v súvislosti s výstavbou nájomných bytov," dodal. Keď štát podpíše investičnú zmluvu s vybranými investičnými partnermi, tí budú oprávnení predložiť svoje projekty na schválenie Agentúre štátom podporovaného nájomného bývania.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme