Dátum 26. apríl 1986 sa vďaka malému mestu a jeho atómovej elektrárni zapíše do dejín čiernym písmom, ako Černobyľská tragédia.
Kým väčšina ľudí v našich zemepisných šírkach sladko spala, len na skok od hraníc Ukrajiny s Bieloruskom, vtedy súčasť Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) vybuchol jeden zo štyroch reaktorov jadrovej elektrárne. Jeho príčin je niekoľko, okrem iného aj utajovanie mnohých skutočností. Výbuch sa však utajiť nepodarilo, problém zistili Švédi. Nad Slovenskom sa prehnalo niekoľko prúdov a dve vlny a štúdie z r. 1990 ukázali aj to, ktoré okresy boli najviac postihnuté. Dnes je Černobyľ nie len mementom, ale Pripiať je aj miestom, kam prúdia tisícky turistov.
Taká bežná sobota
Vo väčšine československých rodín sa zrejme upratovalo, lebo veď sobota, tak treba porobiť to, na čo nie je čas; organizovali sa brigády socialistickej práce, ktoré vždy v sobotu dvakrát do roka – pred 1. májom a 7. novembrom vybehli do okolia škôl a svojich domovov, aby ho pripravovali na tradičný prvomájový sprievod. Nik ešte netušil, čo sa v noci udialo vo vtedajšom ZSSR.
Kde hľadať na mape
Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina sa nachádza v blízkosti mesta Pripiať, 18 km severozápadne od mesta Černobyľ, 16 km od hraníc Ukrajiny a Bieloruska a asi 110 km od Kyjeva. V tom čase a usporiadaní štátov Európy šlo o vnútrozemie Sovietskeho Zväzu, pod ktorý Ukrajina, aj Bielorusko patrili.
Skladala sa zo štyroch reaktorov, ktoré v čase havárie vyrábali spolu asi 10 % ukrajinskej elektrickej energie. Stavba elektrárne sa začala v 70. rokoch 20. storočia, reaktor č. 1 bol dokončený v roku 1977, nasledovali reaktory č. 2 (1978), č. 3 (1981) a reaktor č. 4 (1983). Rozostavané boli reaktory 5. a 6. Tie sa však už nikdy nedokončili.
Čo a prečo sa stalo
Na štvrtom reaktore prišlo pár minút pred pol druhou po polnoci ku katastrofálnej parnej explózii. Tá spôsobila požiar, množstvo ďalších výbuchov a roztavenie jadra reaktora.
Hovorí sa o niekoľkých príčinách. Od zlého návrhu reaktora, utajovaných informáciách o chybách ale aj o zlyhaní ľudského faktora. To spočívalo v obídení bezpečnostných procedúr, nedostatočnej komunikácii, ale aj vyradeniu bezpečnostných systémov, kvôli pripravovanému experimentu. Operátori netušili o mnohých chybách reaktora, informácia o nich spadala pod vojenské tajomstvo. Tiež neboli poriadne vyškolení a nevedeli celkom presne, ako reaktor funguje.
V absolútnej tajnosti
Do ovzdušia sa dostal obrovský rádioaktívny mrak, ktorý sa šíril hlavne ponad Bielorusko, kde spadlo až 60 percent kontaminácie a vzduchové prúdy ho preniesli až nad Škandináviu, ale aj nad časť Česko-Slovenska, Poľska, či Maďarska.
Prvá informácia, že sa „niečo deje“ prišla zo Švédska. Pracovníci tamojšej elektrárne Forsmark namerali na svojom oblečení častice, vykazujúce zvýšenú rádioaktivitu už 27. apríla. Toto miesto je od výbuchu vzdialené približne 1100 kilometrov. Prvé hľadanie zdroja označilo za problém západ Sovietskeho zväzu.
Globálne dopady
Hoci bola černobyľská havária obrovskou lokálnou katastrofou, neprerástla do globálnej katastrofy – výskumy jadrových zbraní v 20. storočí spôsobili ďaleko vyššiu kontamináciu v rôznych častiach sveta.
Tri prúdy, dve vlny
Prvý prúd ponad naše územie prešiel 30. apríla, 3. až 4. mája sa nad nami prehnal druhý a 7. mája 1986 tretí prúd. Prvý a tretí zasiahol celé územie, druhý prechod sa vyhol strednému a východnému Slovensku. Zasiahol len jeho západnú časť. Veľké škody napáchal dážď, kvôli ktorému vznikli najväčšie škody práve tu. Inštitút hygieny a epidemiológie z roku 1990 vypracoval správu, že nadmerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hronom, Galanta, Nitra, Levice, Stará Ľubovňa. Nové Zámky, Lučenec a Dolný Kubín.
Slovensko zasiahla druhá vlna vplyvu Černobyľu v zime na prelome rokov 1986/87, kedy prichádzalo na stôl obilie, či mäso dochované na strave z kontaminovanej úrody.
Turistická atrakcia
Pred inváziou Ruska na Ukrajinu sa do mesta Pripiať organizovali zájazdy. Ľudia z celého sveta prišli do Kyjeva, aby ich odtiaľ mikrobus odviezol na miesta, kde na určitý čas môžu navštíviť hasičskú stanicu, či iné stavby, ku ktorým sa kvôli vegetácii ešte dá dostať. Prirodzene, k betónovému sarkofágu či elektrárni sa nedostanete.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik