24. apríla 1836 je významný míľnik histórie slovenského národného obrodenia. Štúrovská mládež si v ten deň „vybehla“ na Devín.

Aktivity generácie štúrovcov sa odvíjali od odkazu bernolákovcov, ktorí stavali na slovanstve a jeho tradíciách. A práve preto si dvanásť mladých mužov za cieľ svojho výletu vybrali Devín. Výlet sa uskutočnil v politicky veľmi náročnom období vrcholiaceho maďarizačného útlaku. Preto aj výlet bol utajovaní a zúčastnilo sa ho len niekoľko zainteresovaných. Tí si na tomto podujatí zvolili svoje krédo a tiež slovanské mená, ktoré používali do konca života. Niektorí historici aj pôvod mena Bratislava odvodzujú od tohto výletu a „rituálu“ dať si slovanské meno.

Storočie romantizmu

19-te storočie aj na naše územie prinieslo vlnu národného obrodenia. Jeho najvýraznejšími predstaviteľmi boli mladí ľudia okolo Ľudovíta Štúra. Tí boli ovplyvnení generáciou bernolákovcov. Stavali na národných tradíciách a histórii slovanstva. Zvlášť v časoch vystupňovaného útlaku uhorskej vlády.

Prečo práve Devín

Štúrovská mládež sa práve v zmysle histórie slovanstva sústredila na miesta s ním spojené a Devín bol silným symbolom. Tu sa tvorila slovenská štátnosť, spolupatričnosť Veľkej Moravy a cyrilo-metodská misia prebiehala aj tu. Štúrovci si tak brali príklad z poľskej a českej mládeže, ktorá si na svoje vlastenecké výlety vyberala práve historicky významné miesta. Myšlienka zorganizovať výlet na Devín vlastne vznikla na stretnutí v Trenčianskych Tepliciach.

„... história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka,“napísal svojho času Ľudovít Štúr s tým, že treba uskutočniť vychádzku na „hroby dávnej slávy“, chcejúc tak „... padlé samostatnosti slovenské národní svátek zasvětiti...“.

Ako by vyzerala „prezenčka“

Práve na Devíne chcel obnoviť pamiatku našej samostatnosti, či osláviť slovanskú vzájomnosť. Vzhľadom na okolnosti o jeho zámeroch vedeli len najbližší jedenásti priatelia.  Treba si uvedomiť, že vzhľadom na svoje názory bol pod drobnohľadom úradov.

Jaroslav Bórik, Janko Bysterský, Timotej Cochius, Pavol Čendekovič, Benjamín Červenák, Drahotín Frndák, Gustáv Grossmann, Jozef Miloslav Hurban, Pavol Košacký, Daniel Krnúch, Ján Maróthy, Ján Mayer, Ladislav Paulíny, Drahotín Rafanides, August Horislav Škultéty, Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský sa zišli v tú pamätnú nedeľu v záhrade hostinca pod hradom. Na Devín sa vydali v menších skupinkách.

„Slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám osamelého Devína a zdalo sa nám, že vychádza nový deň Slovenska,“ napísal o ceste Štúr. Na nápev piesne Nitra, milá Nitra vznikla pri príležitosti tohto výstupu aj Štúrova báseň:

„Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,

pověz, že nám, kedy tvoje hradby stály?

Moje hradby stály v časech Rastislava:

on byl vašich otců, on mých hradeb sláva.

Sláva, moje sláva, kdeže mi spočívaš?

Ah, darmo, větříčku, prachy jen rozsívaš!“

Slovanské mená

Na tejto vychádzke sa nepopíjalo prosečko a nepojedali jednohubky, páni recitovali pronárodné básne a spievali piesne v podobnom duchu. Zase len si treba pripomenúť, že v tom čase nebolo možné podobné zhromaždenie zorganizovať „legálne“.

Na tejto vychádzke si účastníci zvolili životné krédo a k svojmu krstnému menu prijal meno slovanské. „Sám prijal meno Velislav. Tento príklad nasledovali aj ďalší účastníci, napr. Jozef Miloslav Hurban si vybral meno Miloslav, Jonáš Záborský Bojislav, Timotej Cochius si zmenil meno na Ctibor Zoch. Všetci tiež skladali prísahy vernosti národu“, píše portál beletria.sk

Zapálený pre národ

„My sme členovia nesmierne veľkej spoločnosti, spoločnosti slovanského národa, my sme živšie než otcovia naši pocítili potrebu prebúdzať sa k sebavedomiu, i kmeňa nášho slovenského i patričnosti našej k veľkému národu slovanskému. Nože sa teraz spoločne postarajme o to, aby nám nikdy nemohlo vyjsť z pamäti to, k čomu dnes sme sa povzbudzovali tu na rumoch zapadlej slávy otcov našich, čo sme si vzájomne sľubovali, za čo sme sa zaväzovali horliť, pracovať, bojovať, žiť i umrieť,“upozornil už v neformálnej debate Štúr a na záver si účastníci zaspievali hymnickú pieseň Hej, Slováci.

Po tomto výlete páni zorganizovali ešte niekoľko výletov po okolí Bratislavy. Devín však zostáva symbolom slovanskej slávy a národno-oslobodzovacieho boja.

Pôvod mena nášho hlavného mesta

V časoch štúrovcov sa Bratislava volala Pozsony, alebo Pressburg. Od toho bolo odvodené pomenovanie Prešporok (starí Bratislavčania o sebe ešte aj dnes hovoria ako o „Prešpurákoch“)

Názor o pôvode vzniku slova Bratislava sa zrodil zrejme kvôli tomu, že Štúrovci mali zvyk pridávať si k vlastným menám ešte jedno rýdzo slovanské. A tak pomenovanie mesta, kde vo svojich časoch pôsobili, vraj vzniklo spojením dvoch slov „brat a sláva“. Teda Bratislava.

Skutočný význam slova Bratislava má byť ale „sláva tým, ktorí sa stali bratmi“. Aspoň tak to vo svojej knihe Chronologicko-ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie. 6.časť. Systém a všeobecné zjednotené zákony vesmíru tvrdí ruský historik, bádateľ a spisovateľ Georgij Sidorov.

Na Devín slovenská vlajka nesmie?

Nitrianske OZ Slavica je známe tým, že organizuje rôzne podujatia, ktorými pripomína významné míľniky v živote a histórii slovenského národa. Tak tomu bolo aj v nedeľu, 23. apríla, kedy absolvovali tradičný výlet na hrad Devín. Pridalo sa k nim niekoľko združení s podobným zameraním, medzi iným aj Jazda za slobodu, ktorá vo februári minulého roka organizovala celoslovenský konvoj slobody.

„Pri vstupe do areálu hradu Devín nám nedovolili zobrať so sebou slovenské vlajky. Keď som namietala, ako je to možné, tak mi bolo povedané, že toto nie je náš hrad, keď som sa opýtala, koho je ten hrad, bolo ticho,“ popisuje nepríjemnú skúsenosť so zamestnancami hradu Devín Lucia Cintulová z OZ Slavica.

Tá to nechápe ani v tej súvislosti, že ukrajinská, či dúhová vlajka môžu visieť na štátnych inštitúciách, ale do hradu, kultúrnej pamiatky štátotvorného národa nesmie vstúpiť človek s vlajkou národa, ktorého dejiny sa písali práve tu.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme