Keď sa hovorí o horúčavách, väčšina z nás si vybaví zábery z od sucha rozpukaných polí, či zvuk sanitky, ponáhľajúcej sa k niekomu, kto skolaboval z tepla. Lenže horúčavy prinášajú aj celkom iné problémy, ako nedostatočná úroda.

Kým niektoré oblasti Slovenska sa musia v budúcnosti pripraviť na extrémne sucho, inde sa budú vyskytovať prívalové dažde a následné povodne. Hovorí o tom nedávno zverejnená analýza Inštitútu environmentálnej politiky (IEP). Niektoré samosprávy už dávnejšie začali realizovať adaptačné plány, ktoré sa zameriavajú na konkrétny typ ohrozenia, ktorý sa ich týka. Ako by mali mestá riešiť problém s extrémnymi horúčavami a koho ohrozujú najviac?

Nerovnomerné zrážky

IEP nedávno publikoval analýzu „Vedúci! Horia obce!“, v rámci ktorej upozornil na fakt, že južné Slovensko (Podunajská nížina, Východoslovenská nížina) sa budú čoraz častejšie boriť so suchom a horské oblasti budú mať naopak čoraz viac prívalových dažďov, čo samozrejme ovplyvní pôdohospodárstvo a úrodu.

Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. Určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami - extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.

Vidia to aj samosprávy. Niektoré

„Ak budú iba prvoplánovo realizovať populárne opatrenia, výsledkom bude neefektívne minutie verejných zdrojov a podmienky pre život nás všetkých vôbec nezlepšia,“upozorňujú Michal Schvalb a Andrej Šteiner z Karpatského rozvojového inštitútu (KRI). Ten spolupracuje so samosprávami, aby v súvislosti s klimatickými zmenami správne nastavili stratégiu.

Na Slovensku podľa KRI neexistuje oficiálna metodika hodnotenia zraniteľnosti samospráv. Metodika analýzy IEP by mohla do všetkého vniesť chaos. Niektoré obce by mohli získať pocit falošného ohrozenia, iné neodôvodnenej bezpečnosti. Logické by boli lokálne adaptačné plány.

O čom by mali byť

„Jeho významnou súčasťou je podrobné zhodnotenie zraniteľnosti či nastavenie procesov samosprávy. Po druhé, adaptačný plán nemá význam pre každú obec a nemožno do jednej odpovede zahrnúť obec s 25 obyvateľmi a zároveň mesto s 25-tisíc obyvateľmi,“hovorí Schvalb. Zo 141 miest má takýto plán len niekoľko. V rámci krajov je lídrom Bratislavský samosprávny kraj, ktorý IEP označuje za jeden z ohrozených suchom.

Chce to komplexný a systematický prístup

Na základe dát sa samospráva rozhodne, ktoré dosahy zmeny klímy sú pre konkrétnu samosprávu prioritou. Šteiner upozorňuje, že napríklad Trnava sa zamerala na horúčavy, ktoré sú pre mesto rizikové.  Aby však samospráva vedela nastaviť svoju stratégiu správne, je dôležité brať do úvahy viac faktoro. Okrem hustoty zastavanosti, dostupnosti lekárskej starostlivosti či zloženie obyvateľstva.

„Je to napríklad lokalizácia a pomer spevnených povrchov a povrchov so vzrastlou zeleňou (stromami), dostupnosť parkov, kde sa môžu ľudia schladiť. Posudzuje sa aj hustota zástavby a s tým súvisiace prevetrávajúce koridory, ktoré významne ochladzujú mesto najmä vo večerných a v nočných hodinách. Pri zraniteľných skupinách sa skúma aj to, v ktorých lokalitách sa koncentrujú, napríklad umiestnenie materských škôl, zdravotníckych zariadení a sociálnych zariadení,“ dopĺňa Schvalb.

Zraniteľné skupiny

Medzi horúčavou najzraniteľnejšie skupiny ľudí patria seniori, deti do 4-tého roku života alebo rómske komunity (prístup k vode). Každá tá skupina má špecifický spôsob ohrozenia.

Pre deti sú to podľa KRI najmä nezatienené detské ihriská.

„Tu hrozí nielen úpal, ale aj popáleniny, ak sa rôzne hracie prvky z kovového materiálu dostatočne nahrejú. Pre starších ľudí to môže byť obyčajný chodník, po ktorom musia ísť do obchodu, ak nie je zatienený,“vysvetľuje Schvalb.

Čo s tým

Okrem zmieneného zatienenia detských ihrísk KRI hovorí o širokej sieti pitných fontán, čo môžete vidieť v južnej Európy už dávno. Ochranu pred horúčavami by mohli poskytovať plachtové systémy, tieniace frekventované chodníky. Takisto zastávky MHD by mali byť zhotovené z materiálov, ktoré poskytujú aspoň čiastočnú ochranu.

„Mestám sa odporúča napríklad využitie odrazových materiálov miesto priehľadných skiel, pod ktorými počas horúčav vzniká skleník,“ dopĺňa Šteiner.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme