Prečo je znovuzjednotenie Číny dôležitým projektom pre vedenie Pekingu a akú úlohu zohráva Taiwan v čínskom geopolitickom systéme záujmov? Spýtali sme sa odborného asistenta Korvínovej univerzity v Budapešti na superveľmocenské ambície Číny v našom programe s názvom Svetový poriadok, píše portál Mandiner.hu.
"Ak sa Číňania rozhodnú zaútočiť na Taiwan, bude to mať historický význam pre svet," povedal Matura a dodal, že odborníci na Čínu považujú tento útok za realitu v druhej polovici roku 2020. Čína sa priblíži k vrcholu svojej relatívnej moci a nemusí byť schopná dlhodobo konkurovať Spojeným štátom vo veľmocenskom súperení. Komunistická krajina čelí niekoľkým problémom: realitnej bubline v krátkodobom horizonte, zadlženosti v strednodobom horizonte a demografickému kolapsu v dlhodobom horizonte.
V súčasnosti existuje veľa faktorov, ktoré by spôsobili, že pre Čínu by bolo príliš riskantné zaútočiť na Taiwan. Na jednej strane boli Číňania prekvapení jednotou Západu v rusko-ukrajinskej vojne, na druhej strane, Taiwan je ostrov, takže jeho dobytie by si vyžadovalo komplikovaný manéver, s dnešnými satelitnými sledovacími systémami "by Američania a Taiwanci videli najmenej 6 mesiacov pred Čínou, ak by Čína uskutočnila rozsiahle hromadenie vojsk," povedal odborník na Čínu. Ako vysvetlil, odhaduje sa, že na to by bolo potrebných najmenej šesťstotisíc vojakov, ale na dosiahnutie určitého víťazstva by bol potrebný najmenej jeden milión.
Čína používa „salámovú taktiku“ a postupne anektuje Taiwan.
"Číňania musia vždy brať do úvahy, aký druh reakcie sa očakáva od Spojených štátov," vysvetlil expert s odkazom na skutočnosť, že všetky strany sú opatrné, aby sa vyhli eskalácii a pasci reakcie a odvety.
Matura zastával názor, že "ak by sa čínsko-taiwanský konflikt rozvinul, bolo by pre nás veľmi ťažké vyhnúť sa jeho regionalizácii" – to znamená, že na obsadenie Taiwanu by Čína musela najprv spustiť raketový útok na americké základne v blízkom Japonsku, čo by automaticky spustilo regionálnu vojnu, v ktorej by sa vyvinul priamy vojenský stret medzi čínskymi a americkými silami a japonské a pravdepodobne juhokórejské jednotky by sa k nemu pripojili.
Čína je jednou z krajín s najväčším obchodom na svete, ale nemá voľný prístup k svetovým moriam, čo ju robí značne strategicky zraniteľnou – v prípade vojny by nepriateľská námorná blokáda mohla ochromiť jej obchod, čo by nebolo nemožné, pretože morské oblasti hraničiace s Čínou sú teritoriálnymi vodami spojencov Spojených štátov. Geografická poloha Taiwanu v tejto situácii je kľúčovým faktorom, pretože jeho dobytie by Pekingu poskytlo priamy vstup do Tichého oceánu, a jeho dominancia v Juhočínskom mori by bola jasná.
Z hospodárskeho hľadiska by anexia Taiwanu bola tiež rozhodujúcou výhodou, pretože ostrovný štát je motorom svetovej výroby čipov. Taiwanský režim je navyše alternatívnym čínskym politickým modelom, ktorý Čínska ľudová republika netoleruje, a ako sa to stalo pri integrácii Hongkongu, Peking si predstavuje "mierové znovuzjednotenie" Číny podobným spôsobom. Taiwan to však nechce práve kvôli príkladu Hongkongu, navyše mladšie generácie taiwanskej spoločnosti majú taiwanskú identitu a nechcú, aby sa ich krajina stala súčasťou Číny, dodal odborný asistent Korvínovej univerzity.
Podľa Tamása Maturu je kvôli "putinizácii" prezidenta Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchinga ťažké sledovať ambície Číny na racionálnych základoch, pretože rozhodne chce uskutočniť svoj veľký záväzok k stému výročiu založenia Čínskej ľudovej republiky, tj. do roku 2049 vrátiť Čínu späť do "centra" svetovej politickej scény.
"Osobne by som nechcel byť v koži amerického prezidenta, ktorý by musel urobiť toto rozhodnutie," povedal s odkazom na skutočnosť, že Spojené štáty by boli zapojené do priamej vojny, ak by Čína zaútočila na Taiwan. V podstate existujú dve cesty, ktorými by sa Amerika mohla v tomto prípade vydať. Po prvé: Taiwanu to nepomôže – "zapíše sa do histórie ako koniec americkej hegemónie a amerického storočia"; alebo pomoc – ale priama vojna so sebou nesie veľa nepredvídaných rizík.
"Neviem si predstaviť, že by sa USA stiahli z regiónu," povedal odborník na Čínu a dodal, že americká verejnosť by určite neakceptovala, keby Amerika pustila Taiwanu ruku. Súčasná tendencia je však taká, že samotní americkí politici podnecujú spoločnosť proti Číne.
Politici Republikánskej a Demokratickej strany sa navzájom uchádzajú o podporu Taiwanu.
Čína sa na druhej strane už roky vyzbrojuje, už pätnásť rokov vyvíja útočné zbrane a svojimi vojenskými cvičeniami okúsila nielen teritoriálne vody Taiwanu, ale aj suverenitu Japonska a Filipín, čím otvorene spochybnila regionálnych spojencov Ameriky.
V súvislosti s vyhlásením Emmanuela Macrona po jeho návšteve Číny, že "konflikt na Taiwane nie je našou vecou" a Európa by sa nemala zapájať do konfliktu medzi Čínou a Spojenými štátmi, pán Matura poznamenal, že táto poznámka bola chybou, pretože ak by vypukla vojna v tichomorskej oblasti, malo by to veľmi vážne ekonomické dôsledky aj pre Európu. Podľa neho je vyhlásenie francúzskeho prezidenta zvláštne aj preto, že Francúzi majú územia v tichomorskej oblasti, takže
Francúzsko je jediným štátom EÚ, ktorého bezpečnosť by takáto vojna priamo ohrozila.
Pokiaľ ide o Macronovo vyhlásenie, že Európa by nemala byť taká submisívna voči Spojeným štátom, ale potrebuje strategickú autonómiu, expert povedal: "Macronove ambície a európske schopnosti sú dve samostatné veci" – nezávislosť od Američanov je veľkým cieľom, ale vojna na Ukrajine ukázala, ako je Európa závislá od americkej vojenskej pomoci.
Hosťom vysielania Svetového poriadku bol Tamás Matura, odborník na Čínu a odborný asistent na Korvínovej univerzite v Budapešti.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme