Hoci politici bývalej vládnej koalície by boli najradšej, keby sa nad covidom „zavrela voda“, Európsky súd pre ľudské práve (ESĽP) rieši aj sťažnosť bývalého predsedu KDH a veľvyslanca EÚ pre náboženskú slobodu Jána Figeľa.

Ten sa pred dvoma rokmi podpísal pod sťažnosť, ktorá sa v rámci núdzového stavu zaoberala aj zákazom bohoslužieb. Tú podal nie len na túto inštitúciu, ale aj na generálnu prokuratúru. Pod sťažnosť sa podpísali aj biskupi najviac zastúpených cirkví na Slovensku. Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa Slovenska pred ESĽP vysvetľuje, aký je ďalší postup po tom, čo súd požiada o stanovisko slovenskú vládu. Pripomenula tiež, že sťažnosť by mohla byť úspešná, pretože európska inštitúcia prihliada aj na rozhodnutia v iných štátoch. Slovenský prípad by zároveň slúžil ako precedens. Už v čase podania sťažnosti Pirošíková upozorňovala, že keby na Slovensku existovala právna úprava, ktorá toto rieši, ESĽP by sťažnosť považoval za neprijateľnú

Podnet dostala aj generálna prokuratúra

V marci 2021 Ján Figeľ, bývalý veľvyslanec EÚ pre náboženskú slobodu požiadal generálneho prokurátora, aby na Ústavný súd  posunul podnet desiatich subjektov, týkajúci sa nezákonného predĺženia núdzového stavu

„Okrem toho zákaz konania bohoslužieb či iných obradov ako hromadného podujatia vyplýva z označeného ustanovenia vyhlášky iba všeobecne, čo odporuje požiadavke na jeho jasnosť a presnosť," spresnili Figeľ.

Obrátil sa aj na ESĽP

Okrem generálnej prokuratúry sa Figeľ obrátil aj na ESĽP, pričom svoju sťažnosť neskôr doplnil. V predmete šlo o porušenie náboženskej slobody vo vzťahu k Európskemu dohovoru o ľudských právach faktickým zákazom bohoslužieb.

„V tom čase už boli rozsiahle skúsenosti z prvej vlny, no napriek tomu slovenská vláda prijímala rozhodnutia, ktoré zdravotnú situáciu nezlepšili, ba naopak,“ uviedol Figeľ, podľa ktorého toto obmedzenie nemalo zákonný základ. Súčasťou jeho námietky bola aj „legalita, legitimita a proporcionalita opakovaného zákazu kolektívnych bohoslužieb“.

Ohradzovali sa aj biskupi

Konferencia biskupov Slovenska vydala deň po oznámení zákazu bohoslužieb stanovisko, v ktorom naznačuje, že ho nemusia rešpektovať. „Z ohláseného opatrenia, ktorého súčasťou by malo byť plošné rušenie bohoslužieb, sme prekvapení, keďže cirkvám bolo prisľúbené, že ak dodržia sprísnené opatrenia, bude pre ne platiť tzv. semafor navrhnutý odborníkmi,“ napísala Konferencia biskupov Slovenska. Ich reakcia bola veľmi mierna, je to však logické – správy o preplnených nemocniciach neboli priaznivé.

Ďalší postup

Hoci ESĽP 90 percent sťažností tohto typu považuje za neprijateľné, s touto sťažnosťou súd už oboznámil slovenskú vládu – znamená, že v tejto veci vynesie rozsudok. Tento bude slúžiť ako precedens – pôjde o prvý prípad preskúmania covidových obmedzení štrasburským súdom.

Opodstatnená žiadosť je výzva pre vládu, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti, aby predložilo stanovisko. V ňom musí vysvetliť zásahy do základných práv a slobôd a vysvetľovať svoje konanie počas pandémie.

„Následne sa sťažovateľ vyjadrí k stanovisku vlády, zároveň si bude formulovať požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie. K tomu sa ešte vyjadrí vláda a potom už bude mať súd všetky dokumenty na to, aby rozhodol,“  hovorí o ďalšom procese Marica Pirošíková, niekdajšia zástupkyňa Slovenska pred ESĽP.

Figeľ nebol jediný

K vyjadreniu vlády zaujme svoje stanovisko viacero subjektov, ktoré s Figeľom konanie iniciovali. Je medzi nimi napríklad aj Európske centrum pre právo a spravodlivosť so sídlom v Štrasburgu.

Časový odhad sa rozhodnutie podľa Pirošíkovej neexistuje. „Závisí to od toho, akú prioritu súd prikladá tomuto prípadu,“upresnila.

Minulosť nezmeníme

„Pôjde o precedens – o prvé rozhodnutie tohto druhu pre Slovensko a európsky kontinent. V tom bude hlavný význam rozsudku. Žiadne kompenzácie neboli požadované,“ uviedol Figeľ. Upozornil, že to nie je len „akcia“ katolíckych biskupov, pridali sa k nej aj katolícki, evanjelickí a pravoslávni biskupi.

„Ak nám súd vyhovie, rozsudok môže prispieť k spresneniu právnej úpravy obmedzovania základných ľudských práv v krízových situáciách, ako aj k zodpovednejšiemu prístupu zo strany výkonnej moci v štáte,“ povedal ex-predseda KDH.

Mohol by byť úspešný

Podobné rozhodnutia existujú z iných krajín, kde boli počas pandémie kostoly zatvorené.

„Viaceré vnútroštátne súdy vyhodnotili tieto zásahy ako neprimerané,“uviedla Pirošíková, podľa ktorej na tieto rozhodnutia prihliada aj ESĽP. Uvádza príklad Belgicka – v decembri 2020 súd rozhodol, že zatvorenie kostolov nebolo v súlade s princípom proporcionality a obrady sa za dodržiavania prísnych hygienických podmienok mohli konať.

„Doma" prostriedky nemáme

"Ak by bol ESĽP presvedčený, že sťažnosť je zjavne nepodložená alebo sťažovatelia mali evidentne k dispozícii vnútroštátny prostriedok nápravy, ktorý nevyčerpali, tak by ju vyhlásil za neprijateľnú už na úrovni samosudcu bez jej oznámenia vláde," upozorňovala Pirošíková už v marci 2021.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme