Už na jeseň v tomto roku sa skončí mandát generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga a tak je len prirodzené, že sa zjavuje stále viac špekulácií, kto nastúpi na jeho post. V hre je podľa vplyvných zahraničných médií aj meno súčasnej prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Zuzana Čaputová sa zatiaľ nevyjadrila ani k tomu, či bude znovu kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách. O jej možnom nástupníctve na poste generálneho tajomníka NATO hovorilo už niekoľko médií, nebude to však také jednoduché, hoci podmienky, ktoré NATO má, zrejme spĺňa. Navyše v jej prospech hovorí aj jej pro-atlantické vystupovanie. Sama Čaputová sa tým údajne vôbec nezaoberá. V hre je aj Ursula Von der Layenová.

Bude obhajovať prezidentský post?

V ostatných prezidentských voľbách získala Zuzana Čaputová najviac platných voličských hlasov ako v prvom (cez 800 tisíc), tak aj v druhom kole (viac, ako milión hlasov). Na otázku, či sa bude o hlasy voličov uchádzať  aj v budúcoročných prezidentských voľbách, však zatiaľ priamo neodpovedala. Jej stanovisko by malo  prísť čoskoro.

Ideálna kandidátka

S informáciou, že by mohla Zuzana Čaputová zasadnúť na post generálneho tajomníka NATO prišli už na jeseň New York Times a v tomto roku sa k tejto myšlienke pridal aj denník Politico. Jej meno v tejto súvislosti bolo prekvapením, pretože sa vždy prezentovala skôr svojim vzťahom k ekologickým, či sociálnym témam, prípadne bojom proti korupcii.

Politico aj New York Times sa zhodli na tom, že novým generálnym tajomníkom by mala byť žena pochádzajúca z východného krídla a do tejto predstavy už Zuzana Čaputová zapadá. Zatiaľ však údajne neexistuje nejaký silný kandidát, alebo zoznam niekoľkých kandidátov. Stále sa však môže stať, že bude zvolený muž, prípadne niekto zo západnej Európy, o čom písalo aj Politico – podľa denníka je v hre aj Ursula von der Leyenová. Východoeurópskou konkurentkou Čaputovej by mohla byť aj estónska premiérka Kaja Kallas.

„Východné krídlo by si, samozrejme, zaslúžilo mať svojho generálneho tajomníka. Ale to by sa muselo celé zhodnúť na jednom kandidátovi, čo sa, myslím, zatiaľ nepodarilo,“doplnili pre aktuality.sk, pričom ak padlo Čaputovej meno, nebol to návrh nikoho zo Slovenska.

Hviezda regiónu

„Ja osobne evidujem, že o prezidentke ako o kandidátke hovoria iba médiá, hlavne zahraničné. Pokiaľ viem, ona sama nikdy nepovedala, že by mala záujem. Na to tiež netreba zabúdať,“ uviedol súčasný nezaradený poslanec NR SR Miroslav Valášek. Ten v minulosti zastupoval Slovensko v NATO.

„Je vnímaná ako niekto s jasným euro-atlantickým ukotvením, veľkou integritou a autoritou v otázke spravodlivosti a demokracie, čo je aj pre Alianciu čím ďalej, tým dôležitejšia téma,“upozornil a pripomenul, že  v Aliancii už dávnejšie dozrel čas na to, aby tento post zastával niekto z východného krídla. „Aj preto sa zraky niektorých upierajú na prezidentku Čaputovú ako jednu z hviezd regiónu,“ uzavrel.

Správne orientovaná

Peter Bátor, súčasný slovenský veľvyslanec pri NATO poukazuje na to, že Čaputová sa dlhodobo hlási k euroatlantickému smerovaniu Slovenska a v ostatnom roku sa rázne vymedzuje aj voči Rusku, čo je jej veľkým plusom.

„Každé spomenutie našej hlavy štátu v súvislosti s takouto funkciou je len ocenenie toho, čo robí ona a Slovensko v súčasnosti od vypuknutia vojny na Ukrajine,“dodal Bátor.

Bez lobingu to nepôjde

Bývalý nórsky premiér a súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg je v tejto funkcii už takmer 10 rokov. Oficiálne by mal vo funkcii skončiť v októbri a dovtedy by sa štáty mali dohodnúť na jeho nástupcovi. Výber kandidáta pritom prebieha „za zatvorenými dverami“ diplomatickými rozhovormi a lobingom.

Je tu však aj možnosť, že Stoltenberg „to potiahne“ až do apríla 2024, čo sa kryje s termínom slovenských prezidentských volieb a NATO si bude pripomínať 75-te výročie vzniku.

Čaputová sa tým nezaoberá

„Ak by prezidentka prejavila o post záujem, tak by ju Slovensko nominovalo. V tomto prípade by sme konzultovali túto nomináciu najprv s kľúčovými hráčmi ako Spojené štáty, Francúzsko, Británia,“ vysvetľuje proces výberu generál Pavel Macko, ktorý v štruktúrach NATO pôsobil, no Slovensko Čaputovú zatiaľ nemenovalo. To by mohol urobiť Úrad vlády, Kancelária prezidenta, prípadne Ministerstvo zahraničných vecí SR. Zuzana Čaputová sa tým údajne nezaoberá.  

Politická funkcia

Generálny tajomník nemá vojenskú úlohu. Jeho rolou je predsedať hnavnému rozhodovaciemu orgánu – Severoatlantickej rade. Tiež reprezentuje NATO navonok. Rozhodnutia prijímajú lídri na samitoch a v prípade konfliktu by velil hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe, ktorým je aktuálne americký generál Christopher G. Cavoli.

Voľby dohodou

V prípade hlavy NATO sa nikdy nekonajú formálne voľby, ale 30-členná západná aliancia neverejne volí nového lídra na základe konsenzu. Američania zvyčajne nepredkladajú kandidáta, keďže americký generál tradične slúži ako vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe. Ale Biely dom má veľké slovo v tom, kto získa tento post.

Zdroje zo Spojeného kráľovstva naznačujú, že Británia by pravdepodobne vetovala Von der Leyenovú s odvolaním sa na jej slabé výsledky, ktoré mala ako minister obrany nemeckých ozbrojených síl. Minister obrany Ben Wallace chce byť prvým generálnym tajomníkom NATO za Británie za posledných 20 rokov. Na Slovensku sa objavili špekulácie o podobnej ambícii Zuzany Čaputovej.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme