Máme zabudnúť…? Bola streda 12. apríla 1961, v ten deň miliardy ľudí sedeli pri televízoroch a rozhlasových prijímačoch. Jurij A. Gagarin, občan Sovietskeho zväzu, sa stal prvým človekom vo vesmíre, jeho modré oči sa usmiali na každého z nás. Vesmírna loď Vostok 1 sa úspešne vrátila z vesmíru na zem. Svet bol v úžase.
Názor Přemysla Votavu prinášame v plnom znení:
Pre západné politiky to bol poriadny šok! Biely dom onemel, prezident Kennedy síce pogratuloval, ale úprimné to nebolo. To prekvapenie USA vyjadril trefne neskorší americký astronaut John Glenn: „Ako je možné, že krajina, ktorá nevie vyrobiť chladničku, nám dala na zadok!“ Skôr západ nechcel vidieť sovietske úspechy. Po atómových elektrárňach, ľadoborcoch, prvej družici prišiel let majora Jurija A. Gagarina. Ten sa stal hrdinom pre celý svet. Odvtedy už stovky kozmonautov obleteli našu planétu. Medzi nimi aj Čechoslovák Vladimír Remek, po ZSSR a USA, bolo Československo treťou krajinou sveta, ktorá vyslala svojho kozmonauta! Kde bola vtedy Británia, Nemecko, Francúzsko... aj na to máme zabudnúť?
Pred 62 rokmi sa zrodila z tej obrovskej radosti pesnička o hrdinskom majorovi Gagarinovi, vtedy sme ju všade spievali, „brúkame“ si ju aj dnes. S Gagarinom je spojená aj jeho cesta do Prahy. Pre vtedajšie Československo bolo vyznamenaním, že prvá Gagarinova zahraničná cesta viedla do Československa iba za 16 dní po jeho návrate z kozmu. Počasie bolo už májové, keď 28. apríla Praha pripravila Gagarinovi triumfálne prijatie. Státisíce ľudí úplne bez výzvy vyšli do ulíc Prahy pozdraviť Jurija Gagarina. Tie davy ani tie kvety nikto neorganizoval, bolo to úprimné. Václavské námestie odvtedy nič také nádherné a spontánne nezažilo. Stovky novinárov, televíznych štábov z celého sveta prišli do Prahy. Skromný Jurij A. Gagarin na to prijatie v Prahe nezabudol, ešte raz sa do Československa pozrel. Ten usmievavý 27-ročný Jurij Gagarin sa stal svetovou celebritou. Navštívil desiatky štátov, gratulovala mu britská kráľovná Alžbeta II. Ale aj revolucionár Fidel Castro.
Doba sa za tých 62 rokov radikálne zmenila. Po roku 1989 sme dúfali, že svet sa zmení k lepšiemu... Napriek tomu, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa ZSSR rozpadla, Varšavská zmluva zanikla, sovietska armáda odišla z Nemecka, Československa, Maďarska... napriek tomu mier pre budúce generácie nenastal. Boli sme naivní, alebo to bol len zbožný sen? Naopak, hranice NATO sa posunuli o stovky kilometrov na východ. Rozbiehajú sa ďalšie kolá zbrojenia, opäť umierajú na východe ľudia. Po diaľniciach aj po železnici sa valia kolóny obrnencov smerom na Východ. Nenávisť sa stala programom. Namiesto úcty k hrdinom prevraciame dejiny, rúbeme ich odkaz aj pomníky. Namiesto spevu o prípitku k mieru opäť bubnujú do vojny. Aká budúcnosť čaká tú našu modrú planétu?
Zdroj: parlamentnilisty.cz
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme