Politické deti našej koaličnej mocenskej zlepenosti sa utrhli z reťaze. Sú mimo kontroly svojich pôvodných či nových straníckych šéfov, mimo kontroly parlamentu, Ústavy Slovenskej republiky, úradu prezidentky, dokonca sú už aj mimo zdravého rozumu a politických reálií sveta tretieho tisícročia.

Pozývací list (po česky: zvací dopis) je hovorové označenie listu z augusta 1968, rusky napísaného a adresovaného Leonidovi Brežnevovi, na ktorom sú podpísaní Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasil Biľak. List so žiadosťou o „bratskú pomoc“ „pred hrozbou kontrarevolúcie“ poslúžil ako zámienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, ktorá zastavila obrodný proces demokratizácie Pražskej jari.

O krásnych 55 rokov neskôr

"Odvolaný minister zahraničných vecí, vyznamenaný za službu vlasti (Spojeným štátom americkým) “posiela” pozývací list cudzím vojskám, aby nás svojou trvalou prítomnosťou bratsky, na večné časy a nikdy inak chránili pred neexistujúcou hrozbou." vysvetľuje pán poslanec Gyimesi György. Inak povedané, žiada trvalú prítomnosť jednotiek NATO na území Slovenska.

Kašle na to, že by o tom mal rokovať parlament a že by mal pod takouto žiadosťou byť aj podpis hlavy štátu. Tu naozaj nepochybujeme o tom, že podpis aktuálnej hlavy štátu by sa tam objavil do troch sekúnd po schválení Národnou radou Slovenskej republiky.

Máme tu stanné právo?

Stanné právo (kalk z nemeckého Standrecht) alebo štatárium je mimoriadny právny režim v celom štáte alebo v jeho časti počas výnimočného stavu, s cieľom potlačenia protištátnej činnosti, keď sa fungovanie civilnej moci považuje za nedostatočné. Charakterizuje sa okrem iného aj pozastavením niektorých legislatívnych pravidiel, občianskych práv a slobôd. V Česko-Slovensku sa však inštitút stanného práva už dávno definitívne zrušil zákonom č. 178/1990 Zb., ktorým sa vypustila patričná časť Trestného poriadku (§ 307 – 314 zákona č. 141/1961 Zb). Zdá sa ale, že ktosi sa tu správa, ako keby stanné právo vstúpilo nebadane do platnosti.

Stačí tak málo a zas tu "na naše želanie" budú dočasne trvale cudzie vojská

Sovietska tlač pozývacím listom z roku 1968 odôvodňovala vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska ako žiadosťou KSČ v boji proti "kontrarevolúcii". Avšak list bol predmetom rokovania mimoriadneho zjazdu KSČ 22. augusta 1968 v Prahe Vysočanoch. Tam, ako aj v Bratislave, ho oficiálny predstavitelia KSČ odmietli a považovali za vlastizradu, aj keď nevedeli o jeho obsahu. List bol a aj zostal verejnosťou vnímaný ako jeden z hlavných dôvodov vpádu vojsk, preto má výnimočný význam. Nasledovalo totiž obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali takzvanú normalizáciu.

Strata zvyškov racionality

Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky bez súhlasu parlamentu i hlavy štátu „celý bez seba rovno navrhol (americkému ministrovi zahraničných vecí Blinkenovi – pozn.red.), aby dočasné a rotujúce jednotky NATO pôsobiace na území SR zmenili svoju prítomnosť na trvalú. Doslova povedal, že “chceme, aby lídri rozhodli o tom, že toto bude trvalá prítomnosť a aby boli prápory rozšírené do veľkosti brigády v každej krajine. Z toho vyplývajú aj záväzky pre nás, zvýšiť schopnosť hostiť takéto jednotky”" Píše poslanec parlamentu Gyimesi na sociálnej sieti.

Maršálek Russworm bol proti Naďovi pacifista

Na vysvetlenie - Heřman Kryštof Russworm, tiež spomínaný ako Hermannus Christoph Ruessworm, alebo Hermann von Rußwurm, Ruesswurm, Rosswurm, Rusworm, bol gróf, generál, maršálek cisárskych vojsk Rudolfa II., tajný radca, násilník a vrah. Obrovskú srandu si z neho urobil Jan Werich vo filmovej rozprávke Cisárov pekár, kde ho vykreslil ako vojnového štváča a ochlastu.

Podľa ministra obrany Naďa by Slovensko a Brazília mohli prehĺbiť spoluprácu v oblasti vyzbrojovania a obranného priemyslu. Potenciál spolupráce s Brazíliou vidí slovenský rezort obrany tiež v oblasti výcviku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ako aj v oblasti vzdelávania či likvidácie výbušnín.

Naď zjavne túži spraviť zo Slovenska jeden obrovský ukrajinský „muničák“.

Kto zastaví týchto šialencov?

Parlament? Zabudnite! Matovič? Ten si robí kampaň a dumá ako podplatiť jeho verných. Kollár? Ten si rieši problémy vo svojom rozhádanom háreme. Remišová? Veď tá osoba už politicky ani neexistuje, ale ešte o tom nevie. Máme tu aj kazateľa Hegera, ktorý má tých bláznov v predsedníctve strany a napokon vnímavú prezidentku. A to je naozaj málo na to, aby sa militantné šialenstvo podarilo na Slovensku zastaviť kým je ešte ako – tak čas.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

jeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik