Plyn a ropa z Azerbajdžanu sú kľúčové pre snahu EÚ nahradiť ruské fosílne palivá – hrozí však, že sa zapletú do snahy bloku stať sa mocným hráčom na vojnou zničenom južnom Kaukaze.

EÚ vyslala civilnú misiu na pomoc na arménsku stranu napätej hornatej hranice medzi oboma krajinami, kde Azerbajdžan varuje pred cudzím zasahovaním do jeho záležitostí. Správa Európskeho parlamentu odsudzujúca situáciu v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane zároveň vyvolala v krajine pobúrenie.

To všetko vrhá tieň na významnú dohodu EÚ s Azerbajdžanom o zdvojnásobení ročných dodávok plynu do bloku na 20 miliárd metrov kubických do roku 2027.

V rozhovore pre POLITICO pod podmienkou anonymity sa vysoký predstaviteľ diplomatických služieb EÚ sťažoval na skutočnosť, že sa zdá, že monitorovacia misia narušila vzťahy. „Dúfali sme v iný scenár s Baku. Zdieľame všetky relevantné informácie o hliadkach a tak ďalej s Azerbajdžanom, pretože nechceme mať žiadne problémy."

EÚ nás chce unaviť nezmyselnými rokovaniami

Keďže Rusko rozptyľovala jeho vojna proti Ukrajine, Brusel dúfal, že posilní svoju prítomnosť na južnom Kaukaze, vybuduje ekonomické vzťahy s Azerbajdžanom a zároveň ponúkne politickú podporu susednému Arménsku v snahe udržať rovnováhu medzi dvoma súperiacimi štátmi.

Ale to nie je spôsob, akým Baku vidí 100 monitorov – ohlásených Bruselom v januári po dvojdňovej vojne vlani v septembri.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo svojom prejave minulý mesiac odsúdil vonkajšie zasahovanie do sporu jeho krajiny s Arménskom v spornom regióne Náhorný Karabach. „Sprostredkovatelia zapojení do karabašského konfliktu sa nesnažia problém riešiť, ale zmraziť,“ vyhlásil a tvrdil, že Baku odmieta snahy „unaviť nás nezmyselnými rokovaniami“.

V roku 2020 Alijev spustil úspešnú vojenskú ofenzívu a znovu dobyl časti Náhorného Karabachu, odtrhnutého regiónu v rámci medzinárodne uznávaných hraníc Azerbajdžanu, ktorý je od pádu ZSSR kontrolovaný jeho etnickým arménskym obyvateľstvom. Tento konflikt sa skončil Ruskom sprostredkovaným prímerím, ale napätie stúpa a existuje strach z návratu k plnohodnotným bojom.

„Veľa Arménov verí, že Azerbajdžan uskutoční jarnú ofenzívu,“ povedal pre Deutsche Welle šéf misie EÚ Markus Ritter. "Ak sa tak nestane, naša misia je úspešná."

Pred niekoľkými dňami štátne médiá v krajine tvrdili , že misia EÚ v skutočnosti pomáha „vyprovokovať Azerbajdžan k novej vojne“, pričom za akýkoľvek nový konflikt „EÚ niesie vinu“.

"Azerbajdžan a Rusko v podstate hovoria to isté - že misia EÚ je vojensko-spravodajská operácia pod krytím monitorovania," dodal predstaviteľ EÚ. „Od začiatku sa snažia zdiskreditovať misiu, ktorá je výlučne civilná a neozbrojená, a my s tým nemôžeme veľa urobiť."

Vaqif Sadıqov, vedúci misie Azerbajdžanu pri EÚ, pre POLITICO povedal, že prítomnosť pozorovateľov pri hraniciach s Azerbajdžanom Baku znepokojuje.

„Ide o bilaterálnu záležitosť medzi Arménskom a EÚ, ale deje sa to niekoľko stoviek metrov od našich vlastných hraničných priechodov a v silne militarizovanom prostredí, kde máme ruskú pohraničnú stráž, arménsku pohraničnú stráž, ruské pravidelné jednotky, arménske pravidelné jednotky a , bližšie k iránskej hranici, iránsku armádu. Teraz máme aj mierové jednotky EÚ. Takže máme legitímne bezpečnostné otázky,“ povedal.

Sadıqov varoval, že misiu možno považovať za snahu Bruselu posilniť svoju prítomnosť v regióne.

Rakovinový nádor Európy

Baku tiež reaguje zúrivo po tom, čo Európsky parlament minulý mesiac podporil správu, ktorá „odsudzuje poslednú rozsiahlu vojenskú agresiu zo strany Azerbajdžanu v septembri“, obviňuje krajinu z podkopávania mierového procesu a „podčiarkuje pripravenosť EÚ aktívnejšie sa zapojiť pri urovnávaní dlhotrvajúcich konfliktov v regióne“.

V uznesení, ktoré schválil Výbor pre zahraničné veci, sa uvádza, že „rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd Azerbajdžanom je stále veľmi negatívne a treba ho zlepšiť, kým EÚ ďalej prehĺbi svoje politické a energetické partnerstvo s touto krajinou“. V návrhu boli zdôraznené represie voči opozičným aktivistom, prípady mučenia a absencia nezávislého súdnictva.

Výbor pre medzinárodné vzťahy v azerbajdžanskom parlamente opätoval paľbu a tvrdí, že rozhodnutie EÚ má „neznesiteľný zápach korupcie.“ Obvinil poslancov z toho, že sú ovplyvnení „Arménskom a arménskou diaspórou, ktorá je už dávno rakovinovým nádorom Európy“.

„Obavy o ľudských právach zo strany EÚ dráždia predstaviteľov v Baku,“ povedal Ahmad Mammadli, azerbajdžanský demokratický aktivista a predseda opozičného Hnutia 1918. Teraz požaduje sankcie voči krajine a argumentuje: "Západný tlak na autoritárske štáty je vždy možný, pokiaľ nie je vymenený za prírodné zdroje."

Snahy Bruselu sú neúspešné

Minulý mesiac predseda Európskej rady Charles Michel telefonoval s lídrami Arménska a Azerbajdžanu, aby prediskutovali situáciu na mieste a „zdôraznili pripravenosť EÚ pomôcť napredovať... mieru a stabilite v regióne“. Len o niekoľko hodín neskôr však Azerbajdžan potvrdil, že jeho jednotky sa opäť pretlačili do zóny prímeria v Náhornom Karabachu a presadili účinnú kontrolu nad cestou, ktorú údajne využívajú Arméni na privážanie zbraní.