Námestie SNP v Trnave prechádza zásadnou rekonštrukciou a to sa neobíde bez spolupráce s archeológmi. Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením dekana Erika Hrnčiarika aj tu realizuje výskum, v rámci ktorého urobili niekoľko veľmi zaujímavých objavov.

V rámci výskumu objavili pozostatky benediktínskeho kostola, ktorý bol pre stredoveké mestá postavený netypicky, mimo hradieb. Na jeho mieste neskôr Trnavčania postavili predbránie opevnenia. Ak ste si mysleli, že záchytné parkoviská sú novodobým výdobytkom, mýlili ste sa – Trnava také mala už pred niekoľkými stovkami rokov. Archeológovia v Trnave len nedávno urobili ďalší zaujímavý objav.

Malý zázrak

Trnava je známa svojim prívlastkom „Malý Rím“, ktorý získala vďaka množstvu kostolov a sakrálnych stavieb.

„Táto stavba bola unikátna najmä situovaním pred hradbami. V stredoveku to bolo veľmi nebezpečné, nechránené miesto a len vo veľmi výnimočných prípadoch si ľudia postavili akúkoľvek architektúru mimo hradieb," uviedol dekan FF TU Hrnčiarik o prekvapivom objave, na ktorý prišli v úvodnej fáze výskumu. V rámci nej odhalili aj pozostatky barbakanu (barbakan = predsunuté opevnenie, pozn. red.)

"Nález na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha," konštatoval Vladimír Rábik z katedry histórie. Objav je o to zaujímavejší, že v minulom storočí lokalita prešla výrazne poškodzujúcou stavebnou činnosťou.

Môžu za to benediktíni

Kostol sv. Ulricha postavili mnísi benediktínskej rehole. Tá v meste od konca 13-teho storočia prevádzkovala špitál s kostolom sv. Heleny. Kostol sv. Ulricha mal byť pohrebným kostolom pre zosnulých z nemocnice. Potvrdili to nálezy kostier. Oba kostoly zanikli na konci stredoveku a o niekoľko storočí na ich mieste trnavčania vystavali barbakan.

Záchytné parkoviská nie sú moderný výmysel

"Išlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú od päť metrov a dlhú okolo tridsať metrov. Slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách, keďže Trnavčania zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť. Zaujímavé je, že sa na jeho povrchu zachovali vyjazdené koľaje od kolies vozov,"informoval Hrnčiarik, podľa ktorého je to v našich zemepisných šírkach skutočná rarita.

Na jeseň mlyn

V Trnave pritom v ostatnom období nešlo o prvý zaujímavý nález archeológov. Na pozemku pri štadióne Antona Malatinského archeológovia v rámci stavby garáží pre polyfunkčný objekt našli mohutné 300-ročné brvná, ktoré tvorili súčasť mestského mlyna. Miestny potok Trnávka však odklonili, mlyn stratil význam.

"Vieme podľa písomných poznatkov, že tu stál mestský mlyn, hoci sa na žiadnom zobrazení mesta nenachádza. Išlo o strategickú stavbu, mlyn mlel múku pre obyvateľov, a preto asi na ňu nepotrebovali upútavať pozornosť, keďže stál nechránený až za hradbami," konštatoval Róbert Ölvecky, vedúci výskumu.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik