Na Veľký piatok, v deň Ukrižovania. Na Slovensku, v hlavnom meste a priamo pred Veľvyslanectvom USA. Asi niet desivejšej symboliky, strašnejšieho obrazu Slovenska na Piatok utrpenia Pána.

Dostali sme sa do takého spoločenského štádia, v ktorom je človek, obyvateľ Slovenska, už iba odpadom. Hľadajúcim útočisko v nádobe na komunálny odpad. Lebo noc bola miestami daždivá, miestami so snehom a najmä – chladná.

Ježiš tiež nebol celebrita

Syn tesára a matky v podstate vyhnankyne. Celý svoj mladý život si prežil v chudobe a v utrpení, až skončil na kríži. Koľko ľudí na Slovensku dnes žije život Ježiša a koľkým sa končí strašným utrpením. Nie, to nie je pokus o zneváženie ústrednej postavy viery. Poukazujem na to, do akej desivej miery pripustili biedu vlastného ľudu súčasní slovenskí mocipáni, gubernátori nejakého blahorodia za oceánom. Umrieť v útrobách lisu smetiarskeho auta si nezaslúži nikto, žiaden tvor. Možno ani tí páni a panie od moci, ktorým sa v tieto dni budú prehýbať stoly, alebo budú tráviť čas na dovolenkách – od čoho dovolenkách – od práce? Aj keď, dostávajú nás mnohých do situácie, z ktorej sa natíska myšlienka – zaslúžili by si to.

Slovenské časy Pilátov

Za povestných tridsať strieborných by predali nielen Ježiša. Predali ľud svojej krajiny i s ňou akejsi militantnej mocnosti, len aby boli za pekných, aby boli za „blízkych priateľov“. Sú však iba za blbcov, chumajov, zradcov. Príde čas, keď si to uvedomia a príde spolu aj s vytriezvením. Judáš, vieme, sa napokon obesil. Pontius Pilatus bol (údajne) prinútený spáchať samovraždu. Skončili hrozným osudom, ale o nič horším, ako spôsobili iným. Akurát, ten úbožiak z kontajneru – pred ambasádou Ameriky v centre Bratislavy, ten si už odtrpel na tomto pozemskom svete dosť na to, aby musel takto skončiť. A on je „iba“ symbol. Koľko takých však u nás žije, teda, pardon, skôr živorí?

Každý piaty Slovák pod hranicou chudoby

To je viac ako miliónová armáda chudobných v štáte, ktorý má spomedzi európskych najvyššie výdavky na podporu vojny na Ukrajine.

Nejde iba o tradičné „sociálne prípady“, nejde iba o rómske etnikum. Do chudoby sa dostávajú aj mladí vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorým zvyšovanie splátok hypoték na bývanie z roka na rok doslova rozmetalo celoživotné ekonomické kalkulácie. V chudobe žijú učitelia, lekári, zdravotnícky personál, zamestnanci samospráv, živnostníci, drobní podnikatelia. Naopak, vieme, kto si napakoval vrecká napríklad počas pandémie na vtedajšej kríze, teda, na nás všetkých. A kto sa súčasnej, vojnovej. A práve takíto Judášovia a Piláti sa do nás budú vrieskaním a nadávaním obúvať vždy, keď otvoria ústa.

Vizitka „dokonalosti“ vlády a hlavy štátu

Už koncom minulého roka žilo v chudobe 1 120 447 Slovákov v 393 023 domácnostiach s príjmom do 500 eur mesačne. Títo Slováci môžu mesačne minúť v rámci nákladov na bývanie, energie a vodu iba 134,06 eura a na potraviny iba 3,44 eura denne. Pritom príjem do 500 eur mesačne malo v decembri viac ako 21 percent slovenských domácností. V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. A rok 2023? Ten už budeme bez akýchkoľvek pochybností hodnotiť ako rok slovenskej chudoby.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik