Jadrová vojna je vzdialená len 90 sekúnd. Všetko, čo potrebujete vedieť o Hodinách súdneho dňa.
Seriál
Hlavný denník Vám ponúka seriál článkov o rizikách jadrovej vojny od zhodenia prvej americkej jadrovej bomby 6. augusta 1945 na japonsklé mesto Hirošima a skúšky prvej sovietskej atómovej bomby, až po súčasnosť. Dnes je to 9 časť.
Začiatok
24. januára zaplavila médiá správa, že smrť ľudstva je bližšie ako kedykoľvek predtým. Ručičky slávnych "Doomsday Clock" (Hodín súdneho dňa) sa zastavili 90 sekúnd pred „nukleárnou polnocou“, čiže celosvetovou katastrofou. To sa za celú históriu ich existencie nestalo. Ale o aké hodinky vo všeobecnosti ide a aké dramatické zmeny zažila „jadrová ručička“?
Ako sa to začalo
Hodiny súdneho dňa sú projektom Bulletinu atómových vedcov, ktorý vydáva Chicagská univerzita v Spojených štátoch. Samotný Bulletin založili v roku 1945 Albert Einstein, J. Robert Oppenheimer, otec americkej atómovej bomby, a Eugene Rabinovich, americký biofyzik ruského pôvodu, spolu s vedcami z Chicagskej univerzity, ktorí sa podieľali na tzv.jadrovom projekte Manhattan. Cítili, že „nedokážu stáť bokom pred dôsledkami svojej práce“ a chceli vzdelávať ľudstvo o jadrových hrozbách.
Hodiny
Príbeh s hodinami sa začal v roku 1947 (rok po začiatku studenej vojny), keď sa zmenil formát z bulletinu na časopis a tie isté hodiny umiestnili na svojej prvej obálke. Okamžite sa stali medzinárodným symbolom zraniteľnosti planéty voči katastrofe, spojenej s použitím jadrových zbraní a vyspelých technológií.
Rok 2010 Čas: 23:54. Šesť minút pred katastrofou.
Za posledných 10 rokov sa situácia neustále zhoršovala, čo posunulo ručičky Hodín súdneho dňa bližšie k nule. Expertov znepokojovala zmena klímy (rok 2015 bol vtedy najteplejším rokom v histórii), napätie na Blízkom východe a v Ázii, programy modernizácie jadrovej triády v USA a Rusku a epidémie ako ebola v západnej Afrike. Pozícia ručičiek Hodín súdneho dňa sa rovnako, ako predtým každých pár rokov prehodnocuje. Má to na starosti Bulletin of the Atomic Scientists Science and Safety Council s podporou Rady sponzorov. Zahŕňa 10 nositeľov Nobelovej ceny, takže úroveň odbornosti je pomerne vysoká.
Posun
Naposledy sa ručičky posunuli v roku 2020 o 20 sekúnd (prvýkrát nie o celú minútu). Potom Spojené štáty a Rusko vypovedali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom boli čoraz napätejšie. Vedci nezabudli ani na narastajúce problémy v oblasti boja proti klimatickým zmenám.
Mapa jadrových výbuchov od r. 1945 - 1998
Pol hodiny do Armagedonu
Azda najnebezpečnejší prípad falošného systému včasného varovania sa stal 26. septembra 1983. Za iných okolností by tento incident nemusel mať taký význam. Ale treba brať do úvahy historický kontext. Jeseň roku 1983 sa zapísala do histórie ako najintenzívnejšie obdobie studenej vojny od kubánskej raketovej krízy. Na jar toho roku Ronald Reagan, ktorý nedávno nazval ZSSR „impériom zla“, ohlásil program Strategickej obrannej iniciatívy. V ZSSR to bolo vnímané ako pokus Američanov zabezpečiť víťazstvo v totálnej jadrovej vojne. Okrem toho americká armáda začala s prípravami na rozmiestnenie rakiet Pershing-2 v západnej Európe, ktorých čas letu do Moskvy bol len šesť minút, čím sa minimalizoval čas na rozhodnutie sovietskeho vedenia o odvetnom údere.
Čo sa stalo
26. septembra 1983 bola prijatá správa na diaľkové ovládanie veliteľského stanovišťa Serpuchov-15 v Moskovskej oblasti. Najnovší vesmírny systém včasného varovania Oko (ktorý bol v pohotovosti len pár mesiacov predtým) zaznamenal niekoľko odpálených rakiet z americkej pôdy. V tú noc bol operačným dôstojníkom na veliteľskom stanovišti podplukovník Stanislav Petrov. Nahradil chorého kolegu. Petrov mal o incidente okamžite informovať svojich nadriadených, ktorí následne nahlásia útok generálnemu tajomníkovi komunistickej strany, ministrovi obrany a ďalším najvyšším predstaviteľom krajiny. Ale Petrov to neurobil. Namiesto toho povedal veliteľovi, že v systéme došlo k falošnému poplachu.
Šťastný úsudok
Petrovova logika je ľahko pochopiteľná. V prípade vojny by Američania použili celý svoj arzenál a neodpálili by pár rakiet z jednej základne. Petrov navyše novému systému nedôveroval. Ako inžinier správne veril, že počítač môže robiť chyby. Dlho trvalo, kým sa na radaroch druhého stupňa sovietskeho varovného systému objavia rakety vypustené zo Spojených štátov. Keď čas vypršal a nič sa nedialo.
Dôvod
Neskôr sa ukázalo, že dôvodom falošného fungovania systému boli slnečné lúče odrážajúce sa od vysokohorskej oblačnosti. Táto chyba systému Oko bola opravená až v roku 1985. Petrov za svoje rozhodnutie nezískal žiadne ocenenia. Naopak, bol obvinený z nesprávneho formátovania bojového denníka. Podľa Petrovových spomienok sa štátna komisia, ktorá incident vyšetrovala, skladala z ľudí, ktorí navrhli Oko. Bolo pre nich jednoduchšie obviňovať službukonajúceho dôstojníka, ako priznať vlastné chyby. Môžeme len hádať, ako by sa udalosti vyvíjali, keby Petrov konal podľa pokynov. Alebo ak by bol v ten deň na kontrole iný dôstojník.
Atómové requiem, dokument
Pripomíname, predchádzajúce časti si môžete pozrieť tu:
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik