Jadrová vojna je vzdialená len 90 sekúnd. Všetko, čo potrebujete vedieť o Hodinách súdneho dňa.
Seriál
Hlavný denník Vám ponúka seriál článkov o rizikách jadrovej vojny od zhodenia prvej americkej jadrovej bomby 6. augusta 1945 na japonsklé mesto Hirošima a skúšky prvej sovietskej atómovej bomby, až po súčasnosť. Dnes je to 8 časť.
Začiatok
24. januára zaplavila médiá správa, že smrť ľudstva je bližšie ako kedykoľvek predtým. Ručičky slávnych "Doomsday Clock" (Hodín súdneho dňa) sa zastavili 90 sekúnd pred „nukleárnou polnocou“, čiže celosvetovou katastrofou. To sa za celú históriu ich existencie nestalo. Ale o aké hodinky vo všeobecnosti ide a aké dramatické zmeny zažila „jadrová ručička“?
Ako sa to začalo
Hodiny súdneho dňa sú projektom Bulletinu atómových vedcov, ktorý vydáva Chicagská univerzita v Spojených štátoch. Samotný Bulletin založili v roku 1945 Albert Einstein, J. Robert Oppenheimer, otec americkej atómovej bomby, a Eugene Rabinovich, americký biofyzik ruského pôvodu, spolu s vedcami z Chicagskej univerzity, ktorí sa podieľali na tzv.jadrovom projekte Manhattan. Cítili, že „nedokážu stáť bokom pred dôsledkami svojej práce“ a chceli vzdelávať ľudstvo o jadrových hrozbách.
Hodiny
Príbeh s hodinami sa začal v roku 1947 (rok po začiatku studenej vojny), keď sa zmenil formát z bulletinu na časopis a tie isté hodiny umiestnili na svojej prvej obálke. Okamžite sa stali medzinárodným symbolom zraniteľnosti planéty voči katastrofe, spojenej s použitím jadrových zbraní a vyspelých technológií.
Rok 2007 Čas: 23:55. Päť minút pred katastrofou
V roku 2010 sa pred ľudstvom črtala šanca na zlepšenie situácie. Na konferencii OSN o zmene klímy v Kodani sa krajiny dohodli na obmedzení nárastu priemernej globálnej teploty na dva stupne Celzia. Washington a Moskva začali rokovania o podpise novej verzie zmluvy START a uvažovali o znížení svojho jadrového arzenálu. To všetko dalo ľudstvu minútu navyše. Ručičky hodín sa už ale viac nebudú vďaľovať od polnoci.
Nová zmluva
Novú zmluvu STaRT podpísali 8. apríla 2010 prezident USA Barack Obama a ruský Dmitrij Medvedev. 5. apríla 2009 predstavil Obama trojdielnu stratégiu boja proti medzinárodnerj hrozbe. Pozostávala z 1.) navrhovania opatrení na zníženie a v konečnom dôsledku odstránenie existujúcich jadrových arzenálov; 2.) Rozšírenie Dohody o nešírení jadrových zbraní do iných štátov; a 3.) zabránenie teroristom získať jadrové zbrane alebo materiály.
Summit
Obama formálne oznámil svoj plán,usporiadať v marci 2010 samit o globálnej jadrovej bezpečnosti.Summit bol najväčším zhromaždením hláv štátov od roku 1945. Nezáväzné komuniké, vydané po summite, priznalo jadrový terorizmus za „jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodnú bezpečnosť“
Reakcie
Summit o jadrovej bezpečnosti vyvolal zmiešané reakcie, okrem iného zo strany médií, organizácií a politikov. Charles Hanley, ktorý tri desaťročia informoval o kontrole jadrových zbraní vyhlásil, že „svet urobil veľký krok z éry šialenstva do ešte bláznivejšieho veku, v ktorom bezútešná vízia náhodného jadrového teroru zatemní naše dni na desaťročia alebo viac“.
Čo by sa stalo, keby vypukla jadrová vojna s Ruskom
Pripomíname, predchádzajúce časti si môžete pozrieť tu:
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme