V tieto dni si ho budeme želať navzájom. Zasypeme ním svoje statusy, chvíľu sa budeme tváriť ako svätí a niektorí dokonca aj ako ten ukrižovaný. Človeku je smutno z tých, ktorých statusy v bežné dni šíria nenávisť, urážky, nadávky, netoleranciu, nadradenosť, povýšenosť a zrazu na tri dni si nasadia svätožiaru a píšu ako Ján Zlatoústy.

„Pravdivé pery obstoja naveky, ale falošný jazyk len na chvíľu.“ Bridia sa mi falošníci, ktorí sa z nádob plných nenávisti zrazu obrátením listu kalendára na tri dni zmenili na pobožných a pokorných kresťanov. A potom hneď v utorok zas začnú o skorumpovanej mafii, o opiciach, dezolátoch a konšpirátoroch, zas začnú rozsievať nenávisť a ukájať sa dočasnou a navyše "iba" delegovanou mocou. Je to tak neúprimné, až sa človeku chce hanbiť za iných, za týchto. A prosiť Boha o odpustenie za nich.

Veľký deň

Vraj, ak v tento deň spomíname na tých, ktorí nás už opustili, uľavuje sa ich dušiam tam, kde sa práve nachádzajú. Keď v tento deň čo i len v duchu kráčame po krížovej ceste, uvedomujeme si, čo to je „niesť svoj kríž“. Život, ten ľudský, naozajstný, nefalšovaný, je o nosení kríža, nie o vyvážaní sa v pancierových limuzínach spolu s ochrankou. Je o rozmýšľaní, čo dať deťom na obed, nie kam ísť na dovolenku, či do Dubaja, alebo na Bali. Nesmieme si však nechať nakladať na naše ramená donekonečna od tých, ktorí žiadne starosti, iba tú jednu, ako si udržať moc, nemajú. Zbavme sa týchto mentálnych „bezbožníkov“, lebo tak, ako vravieval don Srholec – „dobrý neverec, ak žije v pravde a v spravodlivosti, môže byť úprimnejšie veriaci, ako iba klaňajúci sa kresťan, ktorý pácha zlo, lebo vie, že mu aj tak bude odpustené.“

Anton Srholec – apríl 2013

„Viera už nie je toľko Krédo a príslušnosť k Cirkvi, je to skorej poslušnosť k tomu Božiemu. Spolupráca so všetkými ľuďmi dobrej vôle a viera, že nie všetci máme tú istú cestu, ani ten istý stupeň poznania toho Božieho a nakoniec, že viera je skorej dar. Milosť. Odvaha rozvíjať svoj talent, čas, priestor a dar na radosť hlavne pre seba a potom pre všetkých, s ktorými sa delím o život. Náboženské sa stáva hlboko ľudské a to najkrajšie, pravdivé, autentické vo mne sa stáva náboženským. Ježiš tu hrá centrálnu Postavu, bez ktorej všetko moje úsilie je márne a zbytočné.“ (Uverejnené na mojpribeh.sk.)

Z homílie Kardinála Jána Chryzostoma – máj 2004

„Otázka morálky je dnes otázkou prežitia ľudstva. Mravné istoty sú dnes pustošené technicistickou civilizáciou. Technicistické chápanie sveta neberie do úvahy pravé hodnoty. Ani hodnotu človeka, ani rodiny, ani národa, ani svedomia, ani večnosti. Technicistické chápanie sa pýta len na praktickú možnosť využitia, nie na to, či je niečo morálne prípustné. Čo je technicky možné, je podľa toho aj dovolené. A to je lož.“ (Uverejnené na tkkbs.sk.)

Z homílie Svätého Otca Františka – apríl 2020

„Preto sa nepoddávame rezignácii, nezavaľujeme nádej skalou. Môžeme a musíme dúfať, pretože Boh je verný. Nenechal nás osamote, navštívil nás: prišiel do každej našej situácie, do bolesti, úzkosti, do smrti. Jeho svetlo osvietilo temnotu hrobu: dnes chce dosiahnuť aj tie najtemnejšie kúty života. Sestra, brat, aj keď si v srdci pochoval nádej, nevzdávaj sa: Boh je väčší.

Temnota a smrť nemajú posledné slovo. Odvahu, s Bohom nič nie je stratené!“ (Uverejnené na bystricoviny.sk.)

____________________________

Pokojné prežitie sviatkov vám želá redakcia HD!