Toto som už predsa zažil! Toto všetko tu už bolo! Boli tu takí istí kariéristi, boli tu do detailu tí istí majitelia pravdy, taktiež tu boli tí istí stranícki blbci, štátna nomenklatúra, udavači, podnikoví vyhadzovači a moci servilné potkany. To, čo vidím teraz, som už predsa zažil. V časoch, keď si štát a jeho občanov privlastnili súdruhovia. O štyridsať rokov som tam, kde som bol pred nimi, akurát, o tých štyridsať rokov starší.

Pre tých, ktorým je vhodné pripomenúť význam výrazu Déjà vu – ide o stav, v ktorom má človek z ničoho nič intenzívny pocit niečoho už predtým prežitého, videného alebo počutého. Prežil som – určite nie sám – časy, keď na mňa „ktosi“ posielal udania „kamsi“, keď sa „kdesi“ rozhodli, že nie som vhodný a upratali ma „do preč“. Potom, po prevrate dostával ten „ktosi“, to „kamsi“ či to „kdesi“ konkrétne mená, kontúry, začalo byť všetko jasné a dospelo to tam, kde sme v týchto dňoch na Slovensku. „Ktosi“ tu nazval to „čosi“ demokraciou. Rozhodol, že bude takáto a nie iná a kto by chcel inú, je nepriateľ štátu, Únie, Bruselu, Washingtonu a patrí zas „kamsi“.

Časová slučka

Výrazom časová slučka sa myslí miesto, ktoré je uzatvorené samo do seba, kde neexistuje čas. Udalosti sa v časovej slučke odohrávajú stále dokola, a nech v nej urobíte čokoľvek, nijako neovplyvníte minulosť ani budúcnosť. A čo je najhoršie – v prítomnosti ste neželaným nadbytočným cudzincom. Opäť iba tým „čímsi“. Dovolíme tomu dýchať, občas sa najesť, za veľmi priaznivých okolností aj makať, ale musí „to“ držať hubu a krok. A myslieť si to, čo my. Je tu však niekoľko rozdielov, ktoré stojí za to spomenúť.

Udavači sa dnes už nemusia skrývať

Kedysi, za boľševika, to mal udavač ťažké. Tváril sa priateľsky, nesmel sa prerieknuť, prezradiť, musel však sledovať a donášať súdruhom. Dnes mu to „demokracia“ uľahčila. Máme tu blázna, ktorý si do zákona presadil, že udavačstvo je ctihodná činnosť, dokonca zaň možno od štátu očakávať aj slušnú finančnú odmenu. Popri nejakom tom poste na veľvyslanectve či inom lukratívnom pôsobisku. Napríklad. Udavači sa dnes umiestňujú na zvoliteľné miesta kandidátnych listín „demokratických“ strán a hnutí. Stranícki bosovia sa nimi obklopujú, ako šéf parlamentu ženami a celý stranícky legislatívny proces v národnej rade vlastne slúži iba na presadenie osobných záujmov týchto vyvolencov. V najhoršom prípade – straníckych. Dokonca, súdy pracujú so"svedectvami" udavačov ako s faktami.

Kým kedysi kariéristi bojovali o fleky, dnes sa nimi zadŕhajú

Za „boľševika“ platilo také nepísané pravidlo, že podriadený musel byť veľmi pozorne vyberaný na výkon svojej práce. Nesmel byť úplne blbý, lebo z dvojice šéf a makač niekto musel mať aspoň zopár závitov v hlave. Dnes Ich z tej dvojice nemusí mať nikto a tak to aj v štáte – v inštitúciach v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, vyzerá. Robiť dnes kariéru je „brnkačka“. V správnom čase si treba nájsť „správneho“ šéfa „správnej“ strany a potom už len čakať, ako na to naletia voliči. Zväčša doteraz vždy naleteli. A spolu s nimi aj tí, ktorí nevolia „zo zásady“.

Majitelia a producenti pravdy jedného dňa prišli, boli a sú tu doteraz

„Jedine s našou pravdou navždy, na večné časy a nikdy inak!“ Všímate si, aké jednoduché je prispôsobovať zvučné boľševické heslá aktuálnej "demokratickej" dobe? Zmeníte pár slov, heslo ako také ponecháte, vymeníte „súdruhovia“ za „dámy a páni“. „My to teraz robíme takto“ povedala mi moja nová šéfka krátko po prevrate, dosadená na svoj flek nejakým súdruhom, pardon, „demokratom“. O dva roky z branže odišla ako totálne neschopná, ja sa živím písaním ďalších tridsaťtri rokov. Zostala po nej odborne, ľudsky i morálne totálne zdevastovaná redakcia. A pár poučných spomienok. „My pravdu“ dnes vyrábame takto. Znie mi aj po viac ako tridsiatke rokov v ušiach.

A dajme si ešte straníckych „blbcov“

Tak, tu je naozaj čo porovnávať. Boľševici sa neobávali vzdelania, vedomostí, ani profesionálnych schopností. V ich ére bolo vždy čo vystaviť na „Vystavku dostiženij narodnogo chozjajstva“. Pre neruštinárov – Výstavu úspechov národného hospodárstva. Vtedy do slovenčiny vnikala ruština, teraz do slovenčiny preráža angličtina. Alebo do angličtiny slovenčina? Ani neviem, „súdruhovia, som z toho voľajaký zmätený“. Dnes je priam nevyhnutnou kvalifikáciou na post šéfa novodobých politických strán, vznikajúcich pár rokov „dozadu“, nejaká úchylka, exhibicionizmus, duševná porucha, ukradnutý papier o vzdelaní a pár podvodov vo svojom životopise. A kto je v tomto smere výnimkou, toho majitelia pravdy ozačia za skorumpovaného mafiána.

Pochybujem...

Som naozaj iba sám v tomto štáte, kto si v mojej vekovej generácii myslí, že týmto, čo žijeme, sme si už raz prešli? Akurát teda, nezabúdajme, že iba výnimočne sú takzvané cover verzie lepšie, ako prvotiny. (Termín cover verzia bol pôvodne mienený ako konkurenčná, prekrývajúca, verzia inej verzie skladby.)

Táto „politická“ coverka je totálny brak. To je na filmovú Zlatú malinu.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme