Zajtra bude výročie oslobodenia Bratislavy. Vnímam ho ako oslobodenie celého Slovenska, pretože je to starý zvyk – oslobodenie administratívneho centra je oslobodením štátneho celku. Aj keď si na tieto udalosti po zatiaľ ešte našom Slovensku budeme spomínať celú jar a zo slobody nikde nebolo menšej či väčšej radosti.

Na ten sviatok slobody nezabudnem do smrti. Má vo mne vôňu orgovánov, farby kvetov, vencov, vidím „nedeľne“ vyobliekaných ľudí, celé rodiny, rodičov s deťmi za ruky. Na mnohých miestach vyhrávala promenádna dychovka, výklady obchodov boli vyzdobené a ľudia akýsi viac usmievaví, ako inokedy. Bol to proste sviatok.

Slavín, kropený slzami

Na Slavín som chodil s rodičmi na prechádzky, z neďalekej školy ako žiačik, s kamarátmi, s priateľkami. Ako išiel čas, menili sa osoby, ale miesto zostalo. Slavín nielen ako miesto piety a vďaky, ale aj symbol lásky a života. Potom, na prahu dospelosti, som na Slavín za cestovnú kanceláriu vodil turistov. V každej skupine bol aspoň jeden či dvaja, ktorý tam išli hľadať im známe meno, alebo meno, ktoré mali od niekoho napísané na papieriku. Neboli to iba Rusi, tam bolo rusky hovoriacich národností hádam ako rečí na babylonskej veži. Pripadalo mi a dodnes mi pripadá normálne a ľudské prísť tam a pokloniť sa a potom sa už len slniť na jednom z najkrajších miest Bratislavy. Pre mňa jednom z najemotívnejších. A takých pohrebísk máme u nás, žiaľ, veľmi veľa.

Bezcitným dušiam, žijúcim iba ich komerciou a ideológiami

Väčšina civilizovaných štátov sveta chráni významné hroby a pohrebiská ako národné kultúrne pamiatky prostredníctvom zákonov o ochrane kultúrneho dedičstva. K ochrane týchto pietnych miest sa viažu mnohé medzinárodné dohovory, našu národnú legislatívu má na svojich stránkach ministerstvo vnútra, kultúry, Národná rada Slovenskej republiky a mnohé ďalšie inštitúcie. U nás sa však už barbari nechali počuť, že Slavín treba zbúrať, iní tupci ho poškodzujú a tvária sa ako hrdinovia, hoci tým hrdinom, ktorí tam spia svoj večný spánok, by v živote nesiahali ani po päty.

Sloboda podľa Orwella

Ak má byť slobodou právo hovoriť ľuďom to, čo (podľa Orwella) nechcú počuť, potom budem večne sám v sebe slobodný. Na rozdiel od mnohých tých, ktorí sa utápajú v neslobode propagandy a politickej sezónnej demagógie. Duch pravdy a duch slobody sú základnými piliermi demokratickej spoločnosti. A napokon, keď už je teraz Amerika na prvom mieste zvrátených amorálnych obracačov kabátov bez kúska pokožky na tvári a tých, ktorí podľa sezóny vymieňajú svoje veľmocenské božstvá ako programy v televízore klik, klik, ponúkam jeden citát spoza oceánu:

„Strom slobody musí byť čas od času osviežený krvou vlastencov a, žiaľ, aj tyranov. Je to jeho prirodzené hnojivo.“ — Thomas Jefferson 3. prezident Spojených štátov amerických.

Slobodu naši predkovia nenakúpili v supermarkete, ani si ju cez internet neobjednali v Číne. Jej memento leží na Slavíne a podobných miestach po celom Slovensku. A ešte stále si zasluhuje úctivú vďaku.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik