Kliknete na profil Eduarda Hegera – predsedu vlády SR, rolujete a rolujete, nič. Samá Ukrajina. Až keď sa prerolujete niekoľko dní dozadu, zistíte, že tento jedinec dačo rieši (v rámci volebného výjazdu vlastnej strany) na východe. Tu by sa aj dalo skončiť, téma komentára je prakticky vyčerpaná. Ale, skúsim pokračovať.
Heger nikdy nevedel, kde vlastne je. Tak, ako jeho svetom boli zjavenia, stal sa aj on jedným smutným zjavením Slovenska. Kým však zjavenia bývajú spravidla poznaním nadprirodzena v akomsi akte osvietenia, Heger sa prezentoval doteraz iba nepoznaním čohokoľvek prirodzeného v každodennom politickom a najmä občianskom živote. A tak, ako z internetu záhadne pomizli (až na malé výnimky) videá s kazateľom Hegerom, pribúdajú na druhej strane videá s Hegerom, spasiteľom Ukrajiny. Spasiteľ ako spasiteľ. Hádam sa na mňa za to ten jediný a spravodlivý nenahnevá. Ten nám totiž na rozdiel od Hegera prináša nespochybniteľnú spásu.
Jedným slovom „podržtaška“. Nie príliš dôležitý prisluhovač, vykonávajúci pomocné či podradné úkony. Veď v Matovičovej strane sa ani inak nedalo. A mnohí v nej, aj keď to hádam už aj pochopili, sa tvária, ako že im to nedôjde ani do súdneho dňa. Má to svoje biznisové racionálno, ale, dúfajme, že z nášho pohľadu iba do najbližších volieb. Heger bol u Matoviča proste iba akýmsi androidom, ovládaným na diaľku a keď sa odstrihol z káblika (bol odstrihnutý, vyberte si), postavil sa na pódium, rozjasnil sa a v tom momente zhasol ako vlákno vyskratovanej žiarovky. Puk – a basta.
No dobre, ale za ktorého Hegera práve? Za toho na čele ministerstva financií, alebo ministerstva zdravotníctva, alebo za Hegera na čele vlády, veliaceho si samému sebe? Toto bol najgeniálnejší ťah prezidentky Čaputovej, urobiť z jedného neschopného človeka naraz hneď tri klony a to na najvyšších štátnych postoch. To nemohla byť náhoda ani omyl, to musel byť úmysel, ktorý Eduard Heger nikdy nepochopí. On má svoj ukrajinský piesoček, kýblik, motyčku a to mu stačí. A ešte Jaro a Rasťo za ním. Titani spoločenskej empatie.
To je asi vtip, uvažovať týmto smerom je naozaj scestné. Aspoň tá Remišová neustále vypisuje, ako maká „pre Slovensko“. No, výsledok poznáme a tento komentár napokon vôbec nie je o nej. Skusmo – počuli ste niekedy Hegera, ako sa vyjadruje s cieľom zlepšiť život menšín, ktoré na Slovensku žijú spolu s nami? (Nie iba tej jedinej, miliónovo dotovanej už desaťročia.) Ja nie, a to som naozaj profesionálne deformovaný sledovaním výrokov politikov. A počuli ste ho niekedy povedať dačo, ako pomôcť Slovensku a Slovákom? Iba ak neisté vajatanie v budúcom čase s odkazom na nejaké expertné skupiny. Pána Hegera síce nezaťažuje premiérsky a dvojnásobný ministerský post, ale obťažuje ho, že je to na Slovensku.
Tu, na našom Slovensku, obývanom Slovákmi a ich susedmi z národnostných menšín. Na Slovensku s jeho obyvateľmi, ktorým Hegerovi nestojí za to ani jedna nemocnica. A aj za to sa treba poďakovať eseročke s názvom OĽaNO. Alebo tej paródii na demokratov. A nezabudnime s tou vďakou ani na tú, ktorá to tak citlivo vníma.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme