Dvíhaj si palčeky, chlapče, dvíhaj. Ale - aj mi je toho chalaniska Čekovského ľúto. Nielen že sa odpísal sám ešte skôr, ako nastúpil na svoju celoživotnú „kariéru“, nielen že sa upísal do služieb tomu najhoršiemu, čo si v záujme zvolenia za poslanca mohol vybrať, on ešte dokonca pokračuje v zúfalom dokazovaní toho, že je vlastne celý ten čas od volieb v roku 2020 totálne mimo. Strašne veľa toho ešte chlapec musí pochopiť! Okrem iného aj to, že nie vždy sa opláca stáť k "šéfikom" v predklone až po zem.
Na Slovensku vôbec nie je zložité z pozície novinára nájsť si „šéfika“ a použiť ho ako výťah do parlamentných lavíc. Šéfikov, ktorí síce vlastnia strany a teda aj kandidátne listiny je síce dosť, tuším až okolo dvoch stovák, ale pisálkov, ktorí by aspoň tušili, čo je Public relations (vzťahy s verejnosťou) je naozaj pramálo. A ak aj sú, pracujú pre špecializované PR agentúry a nie pre „šéfikov“ priamo. To sa nosilo pred viac ako tridsiatimi tromi rokmi.
A možno aj oprávnene. S tou Počiatkovou vilou v Cannes, za ktorú ho Matovič dovliekol do parlamentu, to napokon nebol ani tak zlý nápad, ale, ako sa ukázalo, mal ho aj Alojz Hlina. Ale aj keby nemal, vzšiel z toho náramný medzinárodný trapas a v konečnom dôsledku iba menej ako jedno veľké nič. Už Čekovského bezlimitná adorácia Matoviča ho diskvalifikovala z dráhy politika do takmer absolútnej miery. Nič na tom nevylepšil ani odchod od majiteľa eseročky a vajatanie niekde medzi Budajom a Hegerom. Trúfam si predpovedať, že do predčasných parlamentných volieb bude pán poslanec Čekovský iba tlačidlom pri hlasovaní pléna, po nich to bude mať oveľa ťažšie a na parlament sa bude pozerať iba počas prechádzok.
Toto ma nesmierne dostalo. Vraj pán poslanec pomohol k slobode tlače na Slovensku. Ak to myslel tak, že zakázaním názorovo opozičných médií, vypnutím ich webov a neustálym mrnčaním, vrátane prezidentky, smerom k majiteľom známej sociálnej siete, že tých a tých treba navždy odstaviť, sa sloboda tlače na Slovensku dosiahne, mal vlastne pravdu. Od marca minulého roka boli voči moci servilné médiá absolútne slobodné. Nik im nič nezakazoval, stačilo, ak denne publikovali informácie o hoaxoch, dezinformároch, opiciach, rusofiloch, ak sa bozkávali s prezidentkou a kľačali pred Naďom či neskôr Káčerom. Alebo pred bránou vo Veľkej Mači. Potom je sloboda tlače naozaj nesporná. Ak teda neberieme do úvahy fakt, že minimálne 60 percent mediálneho obsahu bolo cenzúrou zakázaného. A to v čase, keď vo funkcii predsedu mediálneho výboru NR SR pán Čekovský pôsobil.
Boh nás ochraňuj! "My sme aktívne pracovali na tom, aby sme mediálne prostredie zlepšovali," skonštatoval Čekovský v súvislosti s mediálnym výborom pod jeho vedením. Dodal, že "jeho snahou bolo zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčku slobody tlače, čo sa vraj aj podarilo. Tvrdí, že výbor bol aktívny aj pri novom mediálnom zákone, ktorý sa prijal minulý rok. Čekovský predpokladá, že opozičným poslancom prekážala snaha zlepšovať mediálne prostredie a aj to, že presadzoval zákony na zvýšenie ochrany novinárov a na zlepšenie mediálneho priestoru." Tak znie agentúrna správa.
Čo dodať? Má to chlapec nejaké popletené v tej svojej hlave. A žiaľ, nielen on. Takých tam do parlamentu Matovič nasial na kopy ako zlý gazda zrno z deravého vreca na pole. Ale, to už je na iný „názor“, teda, hoax, lož či dezinformáciu, ako iné názory nazýva naša podľa Čekovského – slobodná tlač.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme