Uznávam a ospravedlňujem sa, tento čechizmus uvádzam v pôvodnom znení. Je totiž kúzelný. Slovo lepšolidi má približne zodpovedať napríklad niekdajšiemu a dnes už obohratému pojmu „kaviareň “, „pravdoláskar“, „dobroser“, „dobrotrus“, alebo tiež „ slniečkar “. Ano, dobroser je určite milšie a nám bližšie slovo ako lepšolidi. Poďme sa im pozrieť na ich štrbavé a dosť páchnuce zúbky.
Skúsim to slovo preložiť - „lepšoľudia“, aby tak nebilo do očí. Kto sú? No, napríklad – vyvesovači ukrajinskej vlajky v našom národnom parlamente, hoci je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Lepšoľudí sa nejaké normatívy a pravidlá, hoc aj prijaté konsenzom, teda hlasovaním, nijak nedotýkajú. Oni sú „nad“. Alebo Naď. Pripadajú mi ako kačice na dvorčeku, ktoré, keď to na ne príde, pustia to práve tam, kde stoja. To je príroda. Lepšoľudia kydajú na pravidlá a pritom vrieskajú po dodržiavaní pravidiel a každého okrem nich, kto tak nečiní, by najradšej vagónovali a odvážali niekam do ďalekého preč.
Nevadí, že niektorí z nich navštevovali osobne „gorilí“ konšpirační byt na Vazovovej. Konšpirátormi sú z ich pohľadu všetci, ktorí majú iný názor, ako oni. Teda, ako ten, ktorý im prišiel do redakcií zo zámoria. Ako manuál. Dvaja či traja si občas sadnú, pokecajú a nielen že z toho spravia žurnalistický útvar, nad ktorým by bledol závisťou sám Pulitzer, udelia si zaň sami do kríža všetky novinárske ceny, ktoré si vymysleli a z výsledku spravia Korán – sväté písmo. Za jeho znesvätenie sa trestá sťatím.
„Definícia „lepšoľudí“ je zložitá. Sami seba považujú za vzdelaných, aj keď realita často nie je taká ružová. Oni naopak ľudí iných názorov nepovažujú za ľudí iných názorov, ale za nevzdelancov, hlupákov, buranov, meštiakov, konzervatívne fosílie minulého storočia, ktoré by už nemali v 21. storočí zacláňať, náckov a boľševikov, sluhov kapitálu neekologických firiem a v lepšom prípade to všetko dokopy. Lepšoľudia sa tiež neustále snažia liezť do života iných ľudí a robiť nejaké kampane, prevychovávacie a čoraz viac agresívne. Lepšoľudia vedia, že namiesto dopravnej magistrály by malo byť stromoradie a promenáda pre káčatká na šnúrke. Proti názorom a potrebám ostatných ľudí je vhodné z ich strany neustále vypisovať petície, vymýšľať kolektívne donucovacie prostriedky a keď to nepôjde po dobrom – niekto sa nepodrobí, bude musieť byť od spoločnosti izolovaný.
„Sú to tí, ktorí sa považujú za niečo lepšie ako my ostatní, ktorí nám neustále radia, čo máme robiť, ktorí svoje názory považujú za nadradené názorom ostatných ľudí.“
„Majú jednu univerzálnu pravdu a elitársky pohŕdajú čímkoľvek, čo sa vymyká z koridoru kaviarne.“
„Ide o ľudí, ktorí sú spravidla iba o kúsok bohatší ako „vidláci“, ale ich životné šance zase o toľko vyššie nie sú. Avšak niečo navyše majú. A síce svoj pocit, že sú nejako lepší ako ostatní. So svojimi nič moc platmi upatlano napodobňujú kapitánov korporácií a vysokých ministerských úradníkov a rozmaznávajú si pocit, „my všetci sme jedna partia.“ Síce nie sú, ale to nevedia. Avšak ich jediným bohatstvom je arogancia a pocit nadradenosti. Pestujú si akúsi politickú korektnosť a jediné správne názory. (...)
Sociológovia napospol tvrdia, že fakticky ide o najúbohejšiu spoločenskú vrstvu. Skvele to ukázal už skoro pred 70 rokmi Charles W. Mill vo svojej analýze nižších manažérov, a po ňom ďalší a ďalší. Ich životná úroveň (nie sociológov, tých popisovaných ľudí) je totiž síce o niečo vyššia ako životná úroveň „obyčajných“ robotníkov, ale nemajú ich sebavedomie a nemajú ich schopnosť presadzovať svoje záujmy. Keď panstvo zavelí, podriadia sa. Aj v takých zásadných záležitostiach, ako je výchova vlastných detí. Nie je deprimujúcejšieho údelu ako byť lepšočlovekom. A vlastne ani smiešnejšieho.“
Vo svojich čistých kanceláriách sa od počítačov a kávičky lepšoľudia vysmievajú poctivo pracujúcim ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty a považujú ich za spodinu. Za niekoho podradného... Lepšoľudia si skrátka len preto, že sú opticky krajší myslia, že môžu ostatnými opovrhovať. Lepšoľudí nemá nikto rád. A oni tiež nikoho. Lepšoľudia sa majú radi len navzájom medzi sebou.
Ich zúfalo smiešne a trápne propagandistické pokusy, ako ovplyvniť voľby podľa ich predstáv a potrieb, sú tak nanajvýš na úrovni známej päťstovky. Alebo takzvaného druhého SNP.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik