Boli raz takí dvaja predsedovia. JUDr. Andrej Danko a Mgr. Boris Kollár. Ten druhý s titulom z Kmotríkovej "Vysokej školy" v Skalici, ten prvý s titulom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prvý predsedal parlamentu v rokoch 2016-2020, ten druhý po ňom, od roku 2020 do iba len on vie dokedy. Počas predsedovania prvého fungovala národná rada tak, ako by zbor poslancov fungovať mal, počas predsedovania druhého ako taký malý domček niekde na brehu nemeckého úseku Dunaja, výrazne označený červenými lampášikmi. 

Médiá, teda, samozvané médiá hlavného prúdu toho prvého, Andreja Danka nenávideli a toho druhého, Borisa Kollára, minimálne tolerovali, brali "na milosť". Samcom sa na Slovensku vždy darilo, bez ohľadu na ich myšlienkový potenciál, najmä z pohľadu pravdepodobne nie dostatočne uspokojovaných hviezd mainstreamu ženského pohlavia. Niekedy totiž aj nostalgia urobí zázraky. Ten prvý mal medzi svojimi poslaneckými kolegami z klubu SNS lekárov, poľnohospodárov, historikov, zamestnancov z oblasti kultúry a médií s dlhoročnou praxou, ten druhý z klubu Sme rodina - rodinu. Aj keď nie tú celú na oficiálnom papieri, ale veď všetci vieme, koho.

Hlasovanie v časoch prvého i v časoch druhého

V časoch Andreja Danka sa Národná rada Slovenskej republiky správala ako parlament, zbor poslaneckých zástupcov voličov, v časoch Borisa Kollára skôr ako predstavenstvo akciovej spoločnosti. Za toho prvého - predstavte si - sa schôdze otvárali, aj tie mimoriadne, za návrhy poslancov sa hlasovalo, pripomienkovali sa. Píšem o návrhoch všetkých poslancov. Za toho druhého začala platiť axióma - za návrhy opozície sa nehlasuje. Začal sa aplikovať základný postulát systému koaličnej moci blázna, jednej totálne neschopnej, hoci, ako sa javí, všetkého schopnej, potom ešte "Expo" - haluškára a napokon aj dubajského šejka s háremom. Mimoriadne schôdze sa otvárali veľmi zriedka a ak aj, tak zväčša sa iba odložili do "neviem kedy". Národnú radu Slovenskej republiky zaradili stranícke centrály a ich majitelia do predmetov krátkodobej spotreby, takzvaného DKP. A šup - rovno spolu aj s občanmi - voličmi, z ktorých spravili tí štyria úbohé otravné nič. Alebo nanajvýš tak dezolátov a opice, nateraz ešte s hlasovacím právom.

Vedenie schôdzí za toho prvého i za toho druhého

Tu vlastne ani niet čo porovnávať. V tomto volebnom období mám občas pocit, ako keby si rokovaciu sálu na čas prenajala Kukurova Detská univerzita. Ale to iba v tej časti detskej neskúsenej naivity. V tom dospeláckom obraze vidím skôr zapľuvanú prístavnú krčmu a to ešte dosť výrazne blížim tomu gastrozariadeniu niekde v lodníckom prostredí. V predsedníckom trakte rokovacej sály parlamentu sa často motajú i sedávajú persóny, ktoré tam jednoducho nemajú čo robiť ani z titulu funkcie v parlamente, ani z popisu práce počas rokovania NR SR. No a nielenže sa rokovania pléna nevysielajú vo verejnoprávnych médiách na ich hlavných kanáloch (tam by úžasne pasovali, vďaka niektorým vyšinutým poslanmeckým jedincom), čoraz častejšie a čoraz viac sa aj rokovania výborov - vždy verejné, teda, kedysi vždy verejné, napríklad, aj za Andreaj Danka, tie sa odohrávajú teraz v takzvanom "utajenom režime".

Vo vestibule majú Hurbana

Je tam, s hrôzou sa pozerá na to, čo sa dnes volá poslanecký zbor, stojí tam iba tak "pro forma", prvý predseda Národnej rady, veď čo už s ním. Nikto z tej súčasnej koaličnej lode bláznov si ho tam nevšíma, nikto ho nespomenul pri príležitosti jeho výročia. A nebyť toho, že za čias Andreja Danka pribudol pred NR SR stožiar so slovenskou vlajkou, z čoho mali Vianoce všetci v mediálnom mainstreame, liberáli a progresívci, mocenské mimovládky a neviem ešte kto, tak súčasný pozorovateľ diania v NR SR ani nevie, či ide o národný parlament a o akého národa parlament vlastne ide. Niekedy vďaka svojim koaličným predstaviteľom a ich rečiam pôsobí skôr ako komôrka pre upratovačky amerického Kongresu. K tomu pár sektárov, niečo z náboženského fanatizmu, niečo z vypusteného blázinca a niečo z čiernej ekonomiky.

Postavenie parlamentnej opozície podľa Ústavného súdu SR

"Vo všeobecnosti je dnes rozšírený spoločný európsky model demokracie, v ktorom má politická opozícia podstatnú parlamentnú účasť a v rámci parlamentu aj široké možnosti oponovania a ponúkania alternatív k politike väčšiny a vlády. Tento model vychádza
z európskej demokratickej kultúry a tradície, ktoré sa vyvíjali postupne počas dlhého obdobia s občasnými neúspechmi, ale aj s obrovským progresom v posledných desaťročiach, a to predovšetkým v nových demokraciách strednej a východnej Európy, ako aj v krajinách západnej Európy s dlhšie existujúcou parlamentnou demokraciou." Vie súčasné vedenie NR SR a koaličných strán o takomto texte? Vie o tom neustále bliakajúci Matovič , ktorý má pre opozíciu jediné synonymum - "skorumpovaná mafia"? Je to citát zo Správy o úlohe opozície v demokratickom parlamente, ktorú vypracoval Ústavný súd Slovenskej republiky ešte v roku 2010.

Ak už sme ústavu i ústavný súd zrušili, v poriadku. Ale mám taký neochvejný pocit, že na to nateraz koaliční šialenci v parlamente akosi zabudli.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik