Doktorka Soňa Peková sa už otvorene baví na tom, že keď sa český prezident Andrej Babiš nechal prednostne „zaočkovať“ proti covidu, nechal si pichnúť fyziologický roztok, pretože nik by neriskoval, že by na neho mala vakcína nepredvídateľný účinok.
Mikrobiologička Peková pritom už pred rokom hovorila o tom, že stiahnutie experimentálnej vakcíny, ktorá má toľko nežiadúcich účinkov by malo byť logické a úplne samozrejmé, no objavenie sa nejakých vírusov z prírody neočakáva. Horšie je to už v laboratóriách. V laboratóriách tiež vytvorila niečo, ako PCR test, ktorý by mal v malom kúsku potraviny odhaliť, aký pomer hmyzu je v tej-ktorej potravine. Pretože ak si niekto dá „namiesto lupienkov“ tri cvrčky, je to v poriadku, no pravidelná konzumácia hmyzu môže priniesť veľa problémov.
„Aj tak bol statočný, že verejne nechal do seba pichnúť ihlu,“ smeje sa Peková na margo Andreja Babiša, ktorému bolo vytýkané, že s očkovaním predbehol seniorku. „Robíme si z toho dobrý deň, ale faktom je, že v niektorých skupinách obyvateľstva asi bolo viac distribuované placebo (neškodná náhrada lieku), ako reálne vakcíny,“ dodáva Peková k hromadnému očkovaniu spred dvoch rokov, akého sme boli svedkami aj na Slovensku.
Ešte pred rokom Peková poukazovala na fakt, že ak v experimentálnych fázach zomrie niekoľko zvierat, tak sa látka okamžite stiahne. V prípade Pfizeru zomrelo 1223 ľudí, no používanie vakcíny sa nezastavilo a Peková si nevedela vysvetliť, prečo dochádzalo k takémuto globálnemu experimentu, ktorý je v rozpore s medicínou. A hlavne prečo vlády zatajujú tieto dokumenty pred občanmi, prečo ich nepreskúmavajú a nevenujú im pozornosť, prečo nezastavili plošné očkovanie, kým sa proces výskumu neukončí.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/14/doktorka-pekova-neockujte-sa-ide-o-preukazatelne-globalne-klamanie-populacie
„Smejeme sa tomu, je to totálne absurdné, ale nie je sa čomu čudovať,“ hovorí Peková s tým, že vírusy sa nepestujú pre zábavu, ale ako vynikajúci vektor, ktorý prenáša genetický materiál do cieľového organizmu. Potom sa skúma, ako ten vírus, gén pôsobí na organizmus, do ktorého sa prenesie. Pracuje sa s tým veľa rokov a Peková už na začiatku pandémie varovala pred únikom takéhoto vírusu z laboratória do prostredia.
„Nemyslím si, že by sa tu objavovali nejaké nové vírusy, napríklad z rozpusteného permafrostu (trvale zamrznutá pôda napr. v tajge, pozn. red.) sú, nechcem povedať, že hlúposti, ale hlúposti,“ uvádza veci na pravú mieru Peková.
Ak do nejakého laboratória príde úplne náhodná kontrola, nemá šancu odhaliť možno tú jedinú skúmavku, v ktorej sa pestuje materiál na tzv. game of function (z ang. Hra s funkčnosťou, pozn. red.) a všetko v tom laboratóriu záleží na svedomí experimentátora.
„Ani riaditeľ inštitúcie nemusí vedieť, čo tam nejaký zamestnanec robí,“ pripomína Peková, že to platí o štátnych inštitúciách, ktoré sú pod drobnohľadom. Sú tu však aj inštitúcie súkromného charakteru, kde je takmer nemožné dohľadať, čo sa tam deje.
„Je extrémne náročné niekde dohľadať, že by sa takéto veci kultivovali. Je to na svedomí toho experimentátora,“hovorí Peková o možnosti „výroby“ umelých vírusov.
„Človek nie je stavaný na to, aby jedol hmyz ako preferenčný druh potraviny,“ poznamenáva Peková s tým, že keď bola vo Vietname, tak ochutnala vyprážané cvrčky, ale to len ako lupienky, nie niečo, čo prijímate vo veľkom množstve. „Dajte si za vrecúško zemiačkov a bude vám zle. Je to niečo, ako lahôdka, ale nie je to niečo, čo by mohlo znamenať zdravý štandard potravy človeka,“ upozorňuje Peková.
„Aby bolo mäso, treba nejakým spôsobom chovať zvieratá a tie chovy sú niekedy pre človeka na pohľad skutočne nepríjemné. Už nie sme tí lovci a málokto z nás by dokázal zabiť sliepku a navyše milujeme zvieratá. Takže človek privrie oči nad pôvodom tých vajíčok a nechce vedieť, kde sa vzali,“hovorí Peková na margo ľudského vnímania zvieracieho života. Podľa Pekovej sa však všetko dá riešiť prijateľne. Klaus Schwab a jeho spolupracovníci to chcú riešiť pojedaním hmyzu a červov, ktoré sa budú pestovať v zhnitom mäse – robia z toho neakceptovateľnú, odpornú predstavu. Peková si myslí, že schválne zhnusujú myšlienku, ktorá by sa dala pekne uchopiť.
„Navyše hmyz má v sebe množstvo človekom nestráviteľných proteínov v krovkách, čo je určite nestráviteľné a nedá sa vylúčiť, že to je pre človeka hlavne vo veľkých dávkach alergén. Treba dávať pozor na to, čo na obaloch potravín píšu,“ upozorňuje mikrobiologička s tým, že všetky významné zložky musia byť vymenované na viditeľnom mieste.
Na genetickom podklade sa dá detegovať aj cvrček a Peková pripravila esej pre PCR detekciu genómov chrobákov, ktorá kvantitatívne ukáže, koľko je v produkte z ktorého hmyzu.
„Ako nájdete vo vzorke napríklad zlatého stafylokoka, tak v ňom nájdem cvrčka, kobylku či múčneho červa,“hovorí Peková o svojom zaujímavom výskume. Robí to preto, lebo ju samu zaujíma, či to výrobcovia potravín správne zdeklarujú na obale svojho výrobku. Jednak preto, že tých „falšovaných“ výrobkov je veľa a tiež preto, že nik nevie, čo by to mohlo vo veľkom množstve urobiť s organizmom človeka.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme