Rusko sa podľa slov svojho prezidenta chystá rozmiestniť jadrové hlavice na území susedného Bieloruska. Vlastislav Bříza z Fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity sa domnieva, že ide skôr o politické gesto než o rozhodnutie vojenskej povahy. V relácii Interview ČT24 vysvetľuje, že Rusi sú už teraz schopní svojim arzenálom zasiahnuť prakticky akýkoľvek cieľ kdekoľvek na svete. Spojené štáty majú v Európe tiež rozmiestnené svoje jadrové hlavice, a to hneď v piatich rôznych krajinách. K tým sa teraz chce pridať Poľsko. Podľa Břízu by to poľská verejnosť uvítala, iní experti však uvádzajú paralely s kubánskou raketovou krízou, informujú Parlamentní Listy.cz.
Ruský prezident Vladimír Putin v sobotu oznámil, že Ruská federácia chce rozmiestniť svoje taktické jadrové hlavice na území susedného Bieloruska na žiadosť tamojšej vlády. Akademik Vlastislav Bříza z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej, ktorý sa špecializuje na medzinárodné vzťahy a bezpečnostnú politiku, v programe Interview ČT24 označil Putinovo oznámenie za ďalší stupeň jadrovej eskalácie.
Prvým krokom v tomto procese nukleárneho strašenia vraj bolo uvedenie ruských jadrových síl do stupňa zvýšenej pripravenosti 27. februára 2022. Ako ďalšie kroky spomenul testovanie ruských jadrových rakiet SARMAT, uvedenie do služby ruskej ponorky zvláštneho určenia Belgorod, ktorá vraj nesie jadrové drony Poseidon, a pozastavenie účasti Ruskej federácie na zmluve o znižovaní počtu jadrových zbraní New START.
Bříza sa domnieva, že rozmiestnenie nukleárnych hlavíc v Bielorusku nemá pre Rusko žiadny praktický vojenský význam, pretože ruské jadrové sily sú už teraz schopné zasiahnuť ciele desiatky tisíc kilometrov vzdialené. „Ruská škála nosičov je taká vysoká, že môže reagovať na akúkoľvek hrozbu kdekoľvek v Európe bez nutnosti použitia taktických jadrových zbraní v Bielorusku,“ vysvetľuje Bříza s tým, že do Ruskej federácie patrí napr. aj Kaliningradská oblasť, ktorá je oveľa bližšie k štátom strednej a západnej Európy ako Bielorusko. Vraj teda ide skôr o symbolické gesto, ktoré má ako signalizovať pevné zakotvenie Bieloruska v ruskej geopolitickej sfére vplyvu, tak odradiť Západ od ďalšej eskalácie konfliktu.
„V praxi vidíme dve rozdielne stratégie z hľadiska jadrových zbraní,“ usudzuje Bříza. „Kým Ruská federácia používa onú eskaláciu pre deeskaláciu, to je to, čo teraz vidíme, kedy prezident Putin vie veľmi dobre, že v západných médiách budú názorne ukázané možnosti ruských jadrových síl, budú tam ukazované odpaly ruských jadrových síl, a to vyvolá v západnej spoločnosti strach,“ domnieva sa Bříza. Západ podľa neho vraj reaguje inak: „Používa taktiku strategickej nejednoznačnosti, na akúkoľvek ruskú verbálnu eskaláciu prakticky nereaguje…“ Podľa Břízu Západ nemusí „ukazovať svaly“, pretože sú vraj všetci presvedčení o jeho jadrovej sile.
Organizácia Centrum pre kontrolu a nešírenie zbraní odhaduje, že Spojené štáty majú na európskom kontinente rozmiestnených minimálne 100 jadrových hlavíc, a to hneď v piatich rôznych krajinách: Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku. Poľský prezident Andrzej Duda vlani v októbri prezradil médiám, že poľskí predstavitelia rokujú s USA o možnosti rozmiestnenia amerických jadrových zbraní v Poľsku. Americkí činitelia to však oficiálne popreli.
Podľa Vlastislava Břízu možno bude v rámci NATO rokovať o ďalšom posilnení východného krídla Aliancie alebo práve o rozmiestnení amerických nukleárnych hlavíc v Poľsku. Poliaci vraj o niečo také stoja.
Odborníci však upozorňujú na to, že by prítomnosť jadrových síl Spojených štátov na poľskom území nijako fakticky neposilnila bezpečnosť Poľska ani stredoeurópskeho regiónu. Jednalo by sa vraj o provokáciu, ktorá by z Poľska urobila potenciálny terč možného ruského preventívneho útoku v prípade ďalšej eskalácie napätia.
Niekdajší americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer v roku 2020 napísal článok, v ktorom prirovnal prípadné rozmiestnenie amerických jadrových hlavíc v Poľsku k situácii podobnej kubánskej raketovej kríze z roku 1962. Vtedy americká administratíva považovala rozmiestnenie sovietskych jadrových zbraní na Kube za priame ohrozenie bezpečnosti USA, a teda za legitímny casus belli pre preventívny úder. Až intenzívne diplomatické rokovania medzi štátnikmi Chruščovom a Kennedym viedli k stiahnutiu sovietskych rakiet.
Chruščov, Kennedy, Getty Images
A aký by podľa Břízu mohol byť ďalší krok v procese jadrovej eskalácie medzi Ruskom a USA? Hoci vraj nemožno vidieť do hlavy ruského prezidenta, mohlo by dôjsť k presunu taktických jadrových zbraní zo skladov k jednotkám. Tie strategické, ktoré sú ešte výrazne ničivejšie, sú však na prípadné použitie pripravené neustále.
„Tých hlavíc má Ruská federácia toľko, že je naozaj schopná držať v šachu celý svet,“ myslí si akademik z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. „Strategické jadrové sily v posledných dvoch dekádach prešli kvantitatívnou i kvalitatívnou generačnou obmenou a patria spolu s jadrovou triádou Spojených štátov k najlepším na svete. A áno, tá kvantita umožňuje preniknutie akýmkoľvek jadrovým dáždnikom akéhokoľvek štátu sveta,“ vysvetľuje Breza.
Podľa štúdie publikovanej v recenzovanom časopise Nature Food by jadrová vojna medzi USA a Ruskom zabila vyše päť miliárd obyvateľov planéty Zeme. Nie každý sa však takého scenára obáva. Roman Hryščuk, ukrajinský poslanec zo strany Volodymyra Zelenského Sluha ľudu, vlani v októbri vyhlásil: „Je lepšie behom okamihu zomrieť pri jadrovom údere ako žiť pod ruskou okupáciou.“
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik