Podľa niekdajšieho náčelníka Generálneho štábu Armády ČR Jiřího Šedivého je potrebné pozerať sa na rusko-ukrajinský konflikt objektívne, nie ideologicky. Slová ukrajinského prezidenta Zelenského o hrozbe ruskej invázie do Európy v prípade porážky kyjevskej vlády sú vraj z vojenského hľadiska nereálne. Šedivý sa domnieva, že obe bojujúce strany sú z bojov vyčerpané. Mediálnu eufóriu z predstáv o drvivom ukrajinskom víťazstve dlhodobo chladia hlasy zahraničných expertov. Bývalý poradca prezidenta Zelenského z prostredia ukrajinských spravodajských služieb dokonca nedávno vyjadril obavy, že by Ukrajina ako štát nemusela vojnu prežiť, informujú české Parlamentní Listy.
Súčasná horúca fáza dlhoročného rusko-ukrajinského konfliktu vstupuje do svojho pätnásteho mesiaca. O svoj vhľad sa v rozhovore pre Radio Universum podelil niekdajší náčelník Generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý. Podľa neho je potrebné sa na konflikt pozerať pragmatickými očami. V tomto kontexte pripomenul mediálny šum okolo vyjadrenia známeho amerického diplomata Henryho Kissingera, ktorý vlani zožal kritiku za svoje vyjadrenie. V ňom vyhlásil, že Ukrajina najskôr bude musieť v rámci diplomatických mierových rokovaní pristúpiť na územné kompromisy.
„Niektorí radikáli ho takmer ukameňovali,“ komentuje Šedivý. „Ide o to, že tieto hlasy, ktoré nie sú iba hlasmi z nejakej nižšej úrovne politických štruktúr, sú to skutočne špičky či už vojenské, alebo politické, ukazujú na to, že je potrebné sa na to skutočne pozerať objektívne, a nie len, ako som povedal úplne na začiatku, z ideologického hľadiska,“ rozvádza ďalej myšlienku český generál vo výslužbe.
Varovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o hrozbe ruskej invázie do Európy sú vraj z odborného vojenského hľadiska úplne neopodstatnené. „Prezident Zelenskyj, samozrejme, stavia všetko do plne príkreho konfliktu, takže napríklad tvrdí, že keď padne Ukrajina, Rusko sa nezastaví, a bude útočiť ďalej na Európu, a napadne štáty Severoatlantickej aliancie.
Teraz hovorí o pobaltských štátoch a o Poľsku. Ale ja si myslím, že vojenská realita a jednoduchá vojenská kalkulácia ukazuje na to, že to sú veci, ktoré sa síce dajú politicky hovoriť, ale vojensky sú v tejto situácii, a v tejto dobe, nerealizovateľné,“ vysvetľuje niekdajší šéf českých ozbrojených síl.
Jiří Šedivý sa ďalej domnieva, že boje na Ukrajine budú v súčasnej intenzite prebiehať maximálne trištvrte roka. Do leta by sa vraj vojnová situácia mala čiastočne upokojiť.
„Ale nehovoríme o vojne ako takej, hovoríme o intenzite bojových aktivít. Vojna má byť ukončená mierom. Mier môže byť, alebo nejaká mierová dohoda, môže byť aj po piatich rokoch, alebo aj v najbližších troch mesiacoch. Teraz by som nerád, aby to niekto zle pochopil, len chcem naznačiť, že mierová dohoda spravidla končí vojnový stav, ako taký, medzi dvoma štátmi. Ale o tom sa dá veľmi ťažko rozhodovať. Ja som sa skôr zameral na vojnovú mašinériu, kedy umierajú ľudia na bojisku, a táto intenzita sa s letom určite zníži,“ hovorí Šedivý.
Odhady niektorých zahraničných odborníkov sú však pesimistickejšie. Britský expert na vojenské štúdiá profesor Michael Clarke nedávno predpovedal, že v prípade neúspechu diplomatických riešení by konflikt na Ukrajine mohol trvať až 50 rokov, teda niekoľko generácií.
Šedivý si myslí, že obe strany budú pravdepodobne vojnou vyčerpané. Zároveň by vraj bola chyba Rusko podceňovať. „Musíme neustále počítať s tým, že Rusi toho majú ešte veľa za sebou. Že si zničili, alebo prišli o 2000, alebo neviem o koľko tisíc tankov, ale pred vojnou ich mali viac ako 12 tisíc,“ hovorí český generál vo výslužbe.
Niekdajší plukovník americkej armády a poradca exprezidenta Trumpa, odborník na vojenskú stratégiu Douglas Macgregor, sa domnieva, že vyčerpaná bude hlavne Ukrajina, avšak Rusko vraj ešte zďaleka nenasadilo svoj plný materiálny ani ľudský potenciál. Podľa názoru amerického experta, ktorý vyjadril okrem iného vo svojom januárovom článku pre časopis The American Conservative, Ukrajina, resp. Západ nemôže vojnu proti Rusku vyhrať. Macgregor, podľa ktorého kníh sa vyučuje na vojenských akadémiách v Izraeli, okrem iného pripomenul, že zatiaľ čo ruské delostrelecké systémy sú schopné páliť takmer 60 000 striel denne, ukrajinské ozbrojené sily dokážu odpovedať iba 6 000 salvami za deň.
Nad predstavami o ukrajinskom víťazstve vyjadril skepsu tiež bývalý poradca ukrajinského prezidenta Zelenského a podplukovník ukrajinskej vojenskej rozviedky Oleksij Arestovyč.
„Teraz už nie som oficiálnym predstaviteľom štátu, takže môžem hovoriť, čo chcem. Hoci si to všetci myslia, tak to, že môžeme vyhrať túto vojnu, je veľmi nepravdepodobné.“ Bývalý elitný príslušník ukrajinských spravodajských služieb a blízky konfident Volodymyra Zelenského dokonca vyjadril obavy nad tým, či Ukrajina vôbec môže túto vojnu prežiť!
Jiří Šedivý sa však domnieva, že aj keď Rusko vojensky zvíťazí, bude vo finále ekonomicky a geopoliticky porazené. „Problém totiž spočíva v tom, že aj keby Rusi vyhrali vojensky, tak sankcie voči Rusku budú pokračovať ďalej, hoci sme sa bavili o tom, že má Rusko množstvo spojencov, ktorí ho podporujú a udržujú ho pri živote. Ale ani štáty, ktoré sa dnes správajú ako spojenci Ruska, nebudú mať neustále možnosti Rusko sanovať za nejaké lacné peniaze. To asi určite nie. A Rusko tým bude jednoducho trpieť dovtedy, kým sa to vyrieši tak, aby akceptovalo zmluvu, ktorá niekedy môže nastať medzi Ukrajinou a Ruskom, a aby to akceptovalo medzinárodné spoločenstvo,“ myslí si niekdajší šéf českej armády.
Odborníci na medzinárodné vzťahy poukazujú na to, že západné protiruské sankcie prinútili Moskvu, aby svoju pozornosť v diplomacii a hospodárskej spolupráci presunula smerom k novým nastupujúcim mocnostiam v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Mnoho významných svetových hráčov, vrátane dvoch najľudnatejších veľmocí sveta Číny a Indie, sa totiž k rusko-ukrajinskému konfliktu stavia neutrálne.
Export ruských strategických surovín sa po zavedení západných sankcií už čiastočne preorientoval z európskych na ázijské trhy. V roku 2024 má začať výstavba plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý má zabezpečiť ďalšie dodávky plynu z Ruska do Číny a výrazne tak prispieť k transformácii ruskej energetickej politiky.
Pred pár dňami v Moskve rokoval ruský prezident Vladimír Putin so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Hoci podstatná časť ich rozhovoru zostala pochopiteľne neverejná, obaja štátnici sa vraj zhodli na tom, že budú vo svete podporovať ideu multipolarity ako alternatívu k unipolárnemu svetovému poriadku. Počas lúčenie dvoch lídrov kamery zachytili vládcu Ríše stredu, ako svojmu ruskému náprotivku hovorí: „Prichádza zmena, ktorá tu nebola 100 rokov, a my túto zmenu riadime spoločne."
Upadajúci význam západných štátov vo svete napokon pripúšťa aj sám Šedivý, ktorý tiež v rozhovore spomína posilňovanie ruského a čínskeho vplyvu v Afrike.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik