Varujúce informácie z oblasti zdravotníctva boli zverejnené na blogu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Autormi textu sú Zuzana Múčka a František Múčka. Ešte na vysvetlenie - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je slovenský nezávislý trojčlenný orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Člena rady volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády, prezidenta alebo guvernéra Národnej banky Slovenska na sedemročné funkčné obdobie. 

Vzhľadom na odbornosť, ako aj závažnosť textu redakcia HD publikuje vybrané pasáže v kompletných citáciách a s medzititulkami.

Neriadená živelnosť

Dostatok zdravotníkov je horúcou spoločenskou a politickou témou už dnes a vzhľadom na neodvratný proces starnutia obyvateľstva bude táto téma rezonovať ešte viac. Napriek tomu v súčasnosti nepoznáme žiadnu projekciu, ktorý by ponúkala aspoň rámcový odhad predpokladaného vývoja kľúčových zdravotníckych profesií (lekársky personál a sestry, resp. zdravotnícki asistenti/praktické sestry). Z toho vyplýva aj absencia návrhov politík zameraných na personálne zabezpečenie zdravotníctva. V tejto oblasti sme tak svedkami živelného vývoja.

Predložený pracovný simulačný model rámcovo zodpovedá otázku, ako sa môže vyvíjať ponuka i dopyt po zdravotníckych profesiách v scenári nezmenných politík. Výsledok simulácie ukazuje nedostatok sestier a lekárskeho personálu v budúcnosti v porovnaní so súčasnou úrovňou zdravotnej starostlivosti. Teda aký veľký personálny problém v porovnaní sú súčasným stavom stojí pred naším zdravotníctvom, vzhľadom na trend vývoja personálneho zabezpečenia a starnutia populácie. Tým nenaznačujeme, že aktuálny počet a štruktúra zdravotníkov na pacienta je ideálna a cieľom má byť  jej zachovanie.

Primárne budú chýbať zdravotné sestry

Simulácia ukazuje trajektóriu, akou sa môže vyvíjať dopyt a ponuka po personálnych kapacitách v zdravotníctve, ak nepríde k výraznejším zásahom do systému (teda v tzv. scenári nezmenených politík). Podľa simulácie bude naplnenie požadovaného dopytu v budúcnosti oveľa zložitejšie v tzv. „sesterských“ profesiách ako pri lekárskom personáli, kde je situácia menej problematická, ako by sa mohlo zdať z obrazu vytvoreného vo verejnej diskusii. O 5 až 10 rokov sa začnú prudko roztvárať nožnice medzi potrebným počtom sestier a ich ponukou. Do roku 2050 nám pri súčasnej retencii bude chýbať až o 12 tis. sestier viac, než v súčasnosti. Na pokrytie dopytu po sestrách by bolo potrebné každoročne prijať na stredné zdravotné školy o 1000 viac študentov – na čo však nie je ani záujem medzi uchádzačmi o stredoškolské štúdium  a ani na to nie sú dostatočné kapacity SZŠ. Lekárske fakulty pripravujú viac-menej stabilný počet lekárov v slovenských programoch, zatiaľ čo výrazne zvyšujú počty absolventov-samoplatcov (vzdelávanie v angličtine). Do roku 2055 nám bude chýbať 3-6 percent lekárov. Táto medzera by sa dala uzavrieť zvýšením počtu prijatých medikov na slovenské programy o asi 8 percent, čo pri súčasných kapacitách lekárskych fakúlt znamená zníženie počtu zahraničných študentov o asi 10 percent.

Lekári – najprv dobré správy

Téma vývoja počtu lekárov je v povedomí verejnosti spätá s ich odchodom do zahraničia, ktorý začal v 90. rokoch a neskôr výrazne akceleroval krátko po vstupe Slovenska do EÚ. Kľúčovými destináciami sú dodnes Česko a Nemecko, kde už pôsobí tri a pol tisíc slovenských lekárov (a vzdelaných na Slovensku).  Ide o lekárov, ktorí medicínu vyštudovali na niektorej zo slovenských lekárskych fakúlt. Podľa tohto prístupu možno zhruba odhadnúť, že v zahraničí pôsobí okolo štyri tisíc slovenských lekárov, ktorí vyštudovali slovenské fakulty.

Odchod lekárov však nie je konštantným trendom. Po období veľkej emigrácie lekárov došlo v posledných rokoch k jej výraznému oslabeniu. V Nemecku a Česku sledujeme podľa dát tamojších lekárskych komôr stabilizáciu, resp. dokonca mierny pokles počtu slovenských lekárov. Postupný útlm odchodov vidno okrem dát poskytnutých zahraničnými lekárskymi komorami aj na vekovej štruktúre lekárov v službe na Slovensku. V nej najviac chýbajú päťdesiatnici, naopak, podiel tridsiatnikov je výrazne vyšší, ako pred desiatimi rokmi (pri rastúcom počte lekárov). Zvlášť zaujímavý je trend odchodov do Nemecka, ktorému zrejme nahráva aj prudký pokles záujmu o štúdium nemeckého jazyka (na úrovni B1 a B2 maturovalo v roku 2022 približne tisíc maturantov, v roku 2005 to bolo desaťnásobne toľko). Naopak, podmienky na jazykové schopnosti sa v Nemecku po tlaku stavovských organizácií v posledných rokoch zvýšili, je nutná znalosť všeobecnej nemčiny na úroveň B2 a znalosť odbornej nemčiny na úrovni C1.

Tento vývoj je napríklad v rozpore s vyjadrením  lekárskych odborov, ktoré aj po zastavení tohto trendu hovoria o jeho pokračovaní. Je preto napríklad otázne, či sa aktuálne výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov nejako prejaví vo vyššej ponuke lekárov pracovať na Slovensku a aký benefit za tieto náklady to prinesie pacientom. Napríklad prieskum medzi slovenskými lekármi v Česku už pred štyrmi rokmi spomínal ako kľúčové dôvody odchodu iné faktory než platy. Predovšetkým zlé vybavenie nemocníc, nekompetentnosť ľudí v riadiacich pozíciách, korupciu a zlé podmienky pre vzdelávanie (pozr. Beblavý – Dvořák, 2018).

Najsilnejší vplyv na počet lekárov v zdravotníctve má prirodzene počet absolventov lekárskych fakúlt. V tomto smere došlo za posledných 10 rokoch k vzniku výraznému fenoménu, ktorý stojí za pozornosť.

Prekvapenie

Podľa dát OECD patrí Slovensko medzi top skokanov dekády. Zatiaľ čo v roku 2010 sme sa v počte absolventov lekárskych fakúlt na obyvateľa hýbali v spodnej polovici krajín EÚ, v roku 2021 sme sa dotiahli takmer na špičku. Dôvodom však nie je nárast počtu slovenských absolventov, ale prudký nárast počtu zahraničných študentov, resp. študentov anglických programov (oba prístupy ukazujú takmer identické hodnoty).  Nastupujúci študenti na anglických programoch dosahujú už vyše 40 percentný podiel na všetkých študentoch, podľa zverejnených plánov sa začne doťahovať na polovicu (pre porovnanie v Česku je samoplatcov na medicíne približne štvrtina, v Nemecku sa napríklad možnosť študovať medicínu v inom ako nemeckom jazyku ani neponúka). Počet slovenských medikov za desaťročie nestúpa.

Podľa dekanov fakúlt (ktorí sú zároveň nemocničnými lekármi) je dôvodom potreba financovania fakúlt z poplatkov za financovanie štúdia a tak dotovať fungovanie fakúlt (pozri napr. tu a tu).

Čo hovorí projekcia

Počet lekárskeho personálu v slovenskom zdravotníctve za posledných 15 rokov rokoch stúpol z približne 18,2 tisíc na dnešných 20,1 tisíc (bez zubárov). Tento rast prišiel po dlhšom období poklesu a stagnácie, zapríčinenom najmä odchodom lekárov do zahraničia v období vrcholiacom pred pätnástimi rokmi.

Dobrou správou je,  že aj popri súčasnom zvyšovaní počtu lekárov a priemerného veku dochádza k miernemu zvyšovaniu podielu najmladších lekárov-lekárok (do 35 rokov).

Pri pokračovaní dnešného stavu (počet medikov, odchodovosť a pod.) možno očakávať mierny rast počtu lekárov v strednom a dlhšom horizonte. S istými výkyvmi, zapríčinenými nerovnomerným vekovým rozložením a vlnami odchodov lekárov zo slovenského zdravotníctva.

Ani tento rast však nebude stačiť na to, aby sme pre potreby starnúcej populácie vyčlenili rovnakú lekársku kapacitu, ako má vyčlenenú dnes.  Do tohto počtu však vzhľadom na rast počtu lekárov a lekárok bude chýbať  v priemere len okolo 3 percent (s maximom 6 percent) percent lekárskeho stavu, resp. okolo tisíc lekárov. (Zložité bude obdobie od 2040 – 2055 po odchode silnejších starších kohort).

Ak by sme tento rozdiel chceli vyriešiť skôr, ako nás zastihne výrazná medzera medzi ponukou a dopytom po lekárskom personáli, je nevyhnutné zvýšiť počet prijatých na lekárske fakulty z dnešných 700 na približne 900 v priebehu 5 rokov, teda ročne navyšovať prijatých na slovenské programy o približne 40 prijatých.

Skutočným problémom budú sestry

Projekcia vývoja počtu sestier ukazuje, že na rozdiel od lekárov nás pri sestrách niekedy po roku 2029 čaká prudký prepad ich počtu (scenár nezmenených politík). Po tomto období totiž začnú dôchodkový vek dosahovať silnejšie ročníky, zvlášť dramaticky sa to ukáže po roku 2035. Aj bez toho, aby sme zvyšovali počet medikov na lekárskych fakultách, nám o 20 rokov bude chýbať 7 tisíc sestier na zachovanie súčasného pomeru lekár/sestra. Ak by sme počet lekárov v budúcnosti zvýšili podľa potrieb starnutia, počet chýbajúcich sestier sa ešte citeľnejšie zvýši.

Ako vidno, očakávaný deficit sestier už v priebehu najbližšej dekády bude výrazný a v priebehu 20 rokov až dramatický. Ak by sme uvedené deficity sestier chceli zaplátať pri súčasnej miere ich retencie v zdravotníctve, potrebovali by sme postupne zvýšiť počet absolventov „sesterských“ odborov (v rámci Stredných zdravotných škôl) z dnešných približne tisíc ročne takmer na

Závery

Ak by sme chceli zachovať aspoň súčasný štandard zdravotnej starostlivosti do budúcna, znamená to vzhľadom na starnutie obyvateľstva zvýšenú záťaž na systém, vrátane jeho personálnych zdrojov (lekári, sestry-ošetrovatelia).

Počet lekárov postupne rastie, ich odliv do zahraničia sa výrazne znížil už pred niekoľkými rokmi. Ani tento rast však nebude stačiť na zachovanie súčasnej úrovne starostlivosti o starnúcu populáciu. Na dosiahnutie tejto úrovne treba dlhodobo zvýšiť počet lekárov o 4 percentá oproti aktuálnemu trendu. 

Nedostatok „sesterských“ profesií bude oveľa dramatickejší problém, keďže vzhľadom na vekový profil a nedostatok prítoku mladších sestier sa už o niekoľko rokov začne ich počet znižovať a ich prepad bude postupne akcelerovať. Kľúčovým predpokladom bude zvyšovanie ich miezd a zavádzanie zmien, ktoré uľahčia zladenie pracovného a súkromného života, zvyšovanie ich kompetencií a možností pre vzdelávanie."

Toľko výber z blogu autorov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik