Hlas ľudu, Hlavného denníka o tom, ako je mačka prvý človek, s ktorým sa ráno rozprávam!
Mám ju rada ako človeka, správam sa k nej ako človeku. Ľudsky. Každé ráno čaká na kuchynskom okne, kedy sa jej prihovorím. Dnes stála na trávniku a odtiaľ pozerala do okna. Zasvietila som a hop! Už bola v okne. Aj keď o pár dní bude rodiť, podarilo sa jej to na prvý raz. A už sme sa rozprávali. Opýtala som sa, ako spinkala, zamňaukala, že dobre. Ja som povedala, že túto noc aj ja lepšie. Kašeľ už toľko nedusil. Kvapky, čo mi Majka z lekárne priniesla, zabrali. Je dobre, keď máte dobrých susedov. Zohriala som si mlieko na raňajky a ukázala som jej šálku. Povedala, že môže byť. A chcelo by to aj niečo zahryznúť, tichučko dopovedala ranné želanie.
Išla som odomknúť, že jej nasypem granuly a nalejem mliečko. Zistila som, že zadné dvere boli v noci odomknuté. Ešte šťastie, že u nás nežijú zlodeji. Raz som si jedného priam privolala do domu. Bol to chlapec, ktorého som učila. Keď videl čerešne v našej záhrade, opýtal sa, či si môže prísť naoberať. Pravdaže môžeš. Prišiel, naoberal si, zmapoval terén. A prišiel aj druhý raz. Nevolaný, nečakaný. Ako zlodej. To ešte neboli mobilné telefóny, nemal komplica, ktorý by ho varoval. Pri lúpeži ho vyrušil manžel, ktorý nečakane odbehol z práce domov. Čakalo ho prekvapenie. Rozbité okno na prízemí. A keď sa mladí vrátili z práce, ich čakalo ďalšie. Tisícka, ktorú sme dali vnučke na stoličku, zmizla. K šperkom na nočnom stolíku sa už nedostal.
Keď som teda dnes ráno otvorila dvere do záhrady, spomenula som si na túto nemilú príhodu so zlodejom. Na terase už stála susedova Cica aj s dcérou z posledného vrhu. Mačky, ktoré som si aj ja privlastnila. Mám ich rada tak ako ľudí. Niekedy si sadnem v záhrade na lavičku a pohrám sa s nimi. Malá sa naučila chodiť na vysadené hriadky, tam sa vyváľa, narobí škodu a ja ju zato vyhreším. Cica mi na kuchynskom okne dodriapala sito - nedalo sa na to pozerať, radšej som ho strhla dolu. Stena pod oknom je plná odtlačkov od zablatených labiek, okno zvonku uleptané, ale mňa to akosi netrápi. Dnes mám iné priority. Najmä hýbať sa, nemyslieť na choroby a s niekým sa porozprávať. Hoci aj mačkou.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik