Cieľ je jasný. Ide o politický subjekt, ktorý liberáli jednoducho potrebujú, bez ktorého nedosiahnu na žiadne efektívne víťazstvo vo voľbách, ale, zároveň, nesmie byť zas silnejší, ako je Sulíkova SaS a Šimečkovo PS v súčte odovzdaných voličských hlasov. Proste – nutné „zlo“, z ich pohľadu akýsi tretí do trojky, držiak na balóniky.

Má to jednoduchú logiku. Dajme Pellegriniho HLASu nálepku, že je možný spojenec. Nehovorme a nepíšme, že pôjde s nami, stačí naznačiť, že by mohol ísť s nami. A potom udržíme jeho volebné preferencie tam, kde si ich želáme mať. Tam, kde sa na tretieho patrí. Nad päť, ale určite pod pätnásť. Z HLASu totiž „nesmie“ byť premiérska strana, to by potom po voľbách rozdával karty Peter Pellegrini. Pre istotu zopakujem, že ide o nateraz dosť slušne utajovanú taktiku skladačov moci na strane mediálneho hlavného prúdu. A taktiku aj v tejto chvíli úspešnú, pretože z doterajšieho víťaza prieskumov to mainstream takto uhral s HLASom na preferenčnú „dvojku“ a má Pellegriniovcov presne tam, kde ich chce mať – okolo pätnásť percent.

Neomarxistická partizánčina

Technika sabotáže či diverzie sa používa najmä v dobe prudkých spoločenských konfliktov proti okupačnej moci a podobne. To, že Slovensko sa v takejto situácii nachádza prinajmenej od júna 2022, je len ťažko spochybniteľné. Často túto činnosť využívajú partizáni, ale keďže dnes oficiálnych partizánov akosi niet, zameňme ten výraz za slovo neomarxisti.  Správne vykonaná sabotáž môže viesť aj k úplnému zničeniu, respektíve k totálnej deštrukcii príslušného sabotovaného subjektu. A mám naozaj 99 dôvodov zo sto tvrdiť, že tu pred našimi očami takáto sabotáž prebieha. Vzhľadom na povahu tejto činnosti býva diverzia takmer vždy veľmi dôsledne utajovaná a zvyčajne podlieha prísnej konšpirácii. To, ako nám mainstream a jeho poprední „mienkotvorcovia“ v podobe kvázimoderátorov či komentátorov podsúvajú víziu akéhosi vládnuceho trojstolca v zložení SaS, PS a HLAS, je v tejto, v súčasnosti iba rozbiehajúcej sa volebnej kampani asi nateraz najväčší podvod na voličoch.

Zamlčaný Raši

Všimli ste si, ako sa nikde v mainstreame nezjavila ani minisprávička o víkendovom vyjadrení Richarda Rašiho z HLASu? No, ono totiž nijako nepasuje do tej partizánčiny, dokonca, uvažujúcemu čitateľovi dáva jasný signál stop, tu niečo ale nehrá. O čo ide? „Do volieb ide Hlas samostatne a o tom, ako bude vyzerať budúca koalícia, rozhodnú voliči 30. septembra.“ Vyhlásil Richard Raši za Hlas - SD v relácii Na telo televízie Markíza. Zopakoval to aj v profile na sociálnej sieti. „Dnes v Markíze som jasne odkázal všetkým, ktorí tvrdia, že už sme dohodnutí s PS a SaS na povolebnej koalícii. Nie je to pravda!“ Prízvukoval Richard Raši. Popredný politik HLASu tak jasne dementoval už takmer ročné konšpirácie mainstreamu o tom, že sociálne a demokraticky orientovaného voliča HLAS zradí. Teda, ako stále, nepretržite a systematicky hlavný mediálny prúd podsúva verejnosti myšlienku o vládnej koalícii SaS, PS a Hlasu. Z môjho pohľadu ide o dosť „svinskú“ lož. Ale na tie sme si už akosi zo strany producentov mediálnych lží akosi museli zvyknúť.

Riziko podľahnutia konšpirácii liberálnych ideológov

Liberáli by si mohli byť takmer istí tým, že napriek menšiemu počtu hlasov vo voľbách, ako napríklad dosiahne SMER či Hlas, by oni zostavovali vládu – lebo „koaličný potenciál“ nepustí. Potom by to stačilo uhrať na nejaký politický jablkový novotvar sezóny, možno aj Dzurindove stranícke vnúča, prijať do holportu nacionalistickú stranu, teda, dobre, nech ju nazývame menšinová, ktorá sa práve formuje a výsledok by bol pre nemenované veľvyslanectvo či veľvyslanectvá na Slovensku opticky priam dokonalý. Výstavná ukážka „demokracie“ s podporou Borisa Kollára, lebo ten sa vždy pridá tam, kde to perspektívne viac potečie.

Nechajme HLAS a SMER nech sa po voľbách dohadujú oni

Slovenské médiá síce predsedov týchto dvoch politických subjektov rozoštvávajú ako vládzu, na druhej strane protificovskou nenávisťou neuveriteľne pomáhajú nárastu volebných preferencií SMERu. Ak nepodľahneme podsúvaným lžiam, zámerne podsúvaným a teraz už určite viete prečo, potom je tu reálna nádej na sociálnodemokratickú vládu po septembrových voľbách, opretú o nejaký národný blok, v minimalistickej verzii o Republiku a v lepšom prípade o SNS. Jasne, tlačil by sa do nej aj Boris Kollár, veď platí o ňom to vyššie napísané, ale po tom, čo predviedol v tejto volebnej sezóne, by mu to vydalo nanajvýš na tiché šuchotanie nožičkami niekde v kúte. A to je  celkom veselá predstava.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik