Podobne došlo k významnému vývoju v oblasti armády a bezpečnosti. V roku 1985 si Sovietsky zväz udržiaval vojenský arzenál, ktorý nebol úplne porovnateľný so Spojenými štátmi, ale bol dostatočne impozantný na to, aby uzavrel svet do vojenského systému dvoch mocností. 

Od rozpadu Sovietskeho zväzu sú Spojené štáty zďaleka najsilnejšou vojenskou veľmocou, ale rastúce schopnosti Číny a stredne veľkých krajín na celom svete nadvládu USA už oslabujú.

Z kultúrneho hľadiska môže byť posun ešte dôležitejší. V rokoch po roku 1991 boli Spojené štáty kultúrnou hyperveľmocou. Zábava, komunikácia, sociálne siete a voľnočasové aktivity, ktoré riadia každodenný život ľudí na celom svete, prešli americkým zástupom reprezentovaným kolosálnymi spoločnosťami. Facebook, Google, Apple, Microsoft a Amazon sú len najnovšie z nich. 

Je sporné, ako blízko sú tieto spoločnosti k americkej vláde a jej agende, no nemožno spochybniť, že mali obrovský vplyv na myslenie a preferencie miliárd ľudí. Túto pozíciu teraz spochybňujú – nielen, ale predovšetkým čínske spoločnosti, ktoré hodili rukavicu. Spojené štáty americké sa však pokúšajú podniknúť kroky na odvrátenie tejto výzvy. TikTok napríklad.

Západ sa bráni

Západ si uvedomuje svoj vlastný relatívny úpadok, a preto sa pokúša posilniť svoju pozíciu. Zvážte TikTok ešte raz: obavy z bezpečnostných rizík – že informácie zhromaždené aplikáciou sa odovzdávajú čínskej vláde – viedli k jeho zákazu v Indii, Spojených štátoch amerických (na zariadeniach federálnej vlády) a Európskej komisii (rovnaká politika ako Spojené štáty). Ale aj keď sú tieto snahy založené na bezpečnostných dôvodoch, sú tlačené aj na ochranu ekonomickej a technologickej sily a vplyvu.

Podobne, na ekonomicko-technologickom fronte, Spojené štáty uvalili sankcie na predaj pokročilých polovodičov do Číny v snahe zastaviť pokrok vo vývoji špičkových technológií, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu. Rovnako tak sa dvere zatvárajú pre vybrané čínske investície v západných krajinách. Bariéry brániace priamym zahraničným investíciám prichádzajúcim od čínskych spoločností, najmä pokiaľ ide o technológie, rýchlo narastajú. Zákon o znižovaní inflácie, ktorý v auguste 2022 podpísal prezident Joe Biden, predstavuje návrat k americkej priemyselnej politike v snahe ekonomicky konkurovať Číne.

V medzinárodnom meradle Západ trvá na priorite zdrojov, kontroly nad globálnou komunikáciou a definovaní globálneho systému založeného na riadení – ako to bolo v prípade Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej obchodnej organizácie plus veľkého počtu špeciálnych agentúr OSN napomáhajúcich stanovovaniu globálnych štandardov a noriem. V tomto systéme by si zvyšok sveta mohol nárokovať vplyv zodpovedajúci ich rastúcemu postaveniu. Dlho existoval pocit, že Západ bránil tento systém, pokiaľ to Západu prospievalo. Ale teraz, keď niekoľko nezápadných krajín vstupuje do vyššej ekonomickej kategórie, horlivosť sa vytráca. Odrážajú to rokovania o zmene klímy.

Vojna o hodnoty

V posledných desaťročiach sa Západ posunul k zásadnej zmene svojho hodnotového systému. Zavedené hodnoty – primárne, ale nie úplne, zakotvené v kresťanstve – sa zmierňujú alebo menia, aby prijali iný hodnotový systém. Vidno to z neustáleho presadzovania LGBT témy, ktorá otvára rodinnú štruktúru, ktorá je historicky neslýchaná a v niektorých prípadoch bola nezákonná pred sto alebo dokonca päťdesiatimi rokmi.

Zvyšok sveta ho nenasleduje. Väčšina krajín mimo západnej sféry sa drží „starých“ hodnôt. To však čoraz viac vedie k sporom medzi Západom a zvyškom. Problém nie je v tom, že máme dva hodnotové systémy, ale v tom, že Západ zastáva názor, že tento „nový“ hodnotový systém by si mal osvojiť aj zvyšok sveta – akýsi kultúrny postoj „konca dejín“. Západ našiel konečný hodnotový systém.

Zvyšok sveta nesúhlasí. Uznávajú právo Západu formovať si svoj vlastný hodnotový systém doma, ale nebyť na konci toho, čo sa v niektorých prípadoch označuje ako „kultúrny imperializmus“ – byť poučovaný a vyzvaný, aby prijal konkrétne hodnoty.

V západných spoločnostiach existuje opozícia – a v niektorých prípadoch aj silná opozícia – voči novým hodnotám. V Spojených štátoch môže byť podpora Donalda Trumpa a podobne zmýšľajúcich republikánskych politikov čiastočne spôsobená odporom voči „prebudenej“ kultúre. 

Počas francúzskych prezidentských volieb začiatkom roku 2022, Marine le Penová, druhá v poradí, zdôraznila „le Wokeizmus“ ako potenciálnu hrozbu pre francúzsku kultúru. V Taliansku premiérka Giorgia Meloniová, ktorá je v úrade od októbra 2022, vychvaľovala tradičné rodinné hodnoty a povedala: „Nie LGBT lobby“.

Vojna na Ukrajine by nemala prekvapiť

Keď to vezmeme do úvahy, vojna na Ukrajine by nemala prekvapiť. V skutočnosti nejde o tradičnú vojnu, ani o bezpečnosť národov, ani o vojnu medzi dvoma spoločenskými systémami, ako by to bolo pred rokom 1991 medzi USA a Sovietskym zväzom. Je to vojna vyvolaná rozdielnymi hodnotovými systémami, ktoré sa navzájom konfrontujú.

Rusko, alebo aspoň jeho veľká časť, je geograficky európske, ale v kultúrnych záležitostiach je na strane zvyšku sveta. Jeho ekonomická štruktúra sa nezhoduje so západnou. Populácia nie je náchylná na „prebudené“ hnutie. Ruská pravoslávna cirkev dôrazne odmieta západné hodnoty, hlása cnosť ruského povolania a ruskú kultúru zakotvenú v tom, čo je blízko k presnému opaku výrazu „prebudený“. Ruský ľud sa považuje za zvláštnych, nie rovnako zmýšľajúcich ako Európa. Rusko a Rusi, hoci sú hlavnými aktérmi európskych dejín, nezohrali pri formovaní jeho hodnotového systému veľkú úlohu. Renesancia, osvietenstvo a industrializácia, ako ich zažil Západ, do Ruska nikdy neprišli. Určite má svoju vlastnú kultúru, ale nie je úplne zakorenená v európskej tapisérii.

Ukrajina je iná. Alebo skôr veľká časť ľudí, ktorí tam žijú, je iná. Hlásia sa k západným hodnotám. Veľká časť krajiny môže hľadať svoje korene v európskych krajinách a ríšach, ako je Poľsko-litovské spoločenstvo, ktoré v rokoch 1569 až 1795 ovládalo veľkú časť východnej strednej Európy a neskôr až do roku 1918 Habsburská ríša. Je zaujímavé, že hlavná opozícia vo vnútri Ukrajina a sympatie k Rusku a ruským hodnotám sa nachádzajú vo východnej časti krajiny, kde ani jeden z týchto dvoch politických a kultúrnych fenoménov nezapustil korene.

Znamenia nie sú dobré

Tento konflikt založený na hodnotách nás bude sprevádzať ešte veľmi dlho. V plnosti času môže rozbiť národné štáty a vyvolať nejaký druh globálneho konfliktu medzi ľuďmi namiesto medzi štátmi. Existuje na to precedens: tridsaťročná vojna, vedená v Európe v rokoch 1618 až 1648 medzi katolíkmi a protestantmi.

Samotný národný štát bol produktom tridsaťročnej vojny. Je celkom možné, že samotný koncept bude zadusený ďalšou vojnou hodnôt. Ako môžu národné štáty naďalej byť určujúcim rámcom medzinárodnej politiky a spájať ľudí, ktorí sú hlboko rozdelení v otázke základných hodnôt?

Znamenia nie sú dobré. Konflikt založený na hodnotách býva nekompromisný, keďže hodnoty nemožno rozdeliť. Kompromisy sa nedajú nájsť. Presadzuje sa fanatizmus. „My“ máme pravdu a „oni“ sa mýlia.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik