Svojho “veľkého učiteľa“ prežil len o deväť dní. Krátko po návrate zo Stalinovho pohrebu Gottwald zomrel Bolo to 14. marca 1953. Tento rok od jeho smrti uplynulo už sedemdesiat rokov.
Pozrime sa, ako prijali Gottwaldovu smrť jeho súčasníci a čo o nej napísali.
Dvojčíslo Slovenských pohľadov 2-3 z roku 1953 prinieslo o Gottwaldovej smrti prevolanie VŠETKÉMU PRACUJÚCEMU ĽUDU ČESKOSLOVENSKA.
Súdružky a súdruhovia, drahí priatelia!
Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, vláda republiky Československej a Ústredný akčný výbor Národného frontu oznamujú v najhlbšom zármutku strane a všetkému pracujúcemu ľudu, že 14. marca o 11. hodine ráno zomrel po krátkej, ťažkej chorobe prezident Československej republiky, predseda Komunistickej strany Československa súdruh Klement Gottwald.
Na záchranu života Klementa Gottwalda sa podniklo všetko, čo je v ľudských silách. Veľkú, vpravde bratskú pomoc preukazovala pritom československému ľudu vláda Sovietskeho sväzu. Pri posteli chorého boli najpoprednejší sovietski a československí lekári. Žiaľ, najdrahší nám život sa nepodarilo zachrániť.
Nadišly ťažké, preťažké hodiny pre československý ľud. Krátko po úmrtí veľkého Stalina stíha ho nové nesmierne nešťastie. Odišiel milovaný vodca nášho pracujúceho ľudu, náš najlepší a najvernejší žiak Lenina a Stalina, pravý otec našej ľudovodemokratickej vlasti.
Odišiel súdruh Gottwald, ktorý vybudoval a zakalil našu komunistickú stranu v stranu nového leninsko-stalinského typu.
Odišiel súdruh Gottwald, ktorý pevne a neochvejne viedol veľký zápas nášho ľudu proti fašistickým okupantom za národnú slobodu.
Odišiel súdruh Gottwald, ktorý nám otvoril veľkú perspektívu svetlej socialistickej budúcnosti, perspektívu mieru, blahobytu a šťastia ľudu a učil nás každodenne, ako socializmus v našej vlasti budovať.
Veľká, nezmerná a nenahraditeľná je strata, ktorú náš ľud utrpel. Avšak práve v nedávnych dňoch zdôrazňoval nám súdruh Gottwald, že, ako tomu učil veľký Stalin, nesmieme ani v najťažších chvíľach klesať na duchu a strácať so zreteľa svoje veľké úlohy a ciele.
Večne bude žiť v československom ľude meno súdruha Klementa Gottwalda. Bude žiť v našich srdciach, v našich mysliach, v našich činoch.
Nech žije Komunistická strana Československa, ktorá nikdy nezradí leninsko-stalinský odkaz Klementa Gottwalda! Nech žije na večné časy priateľstvo a bratstvo československého a sovietskeho ľudu!
Nech žije naša drahá československá vlasť a nech rozkvitá ku cti a sláve najväčšieho svojho syna, súdruha Klementa Gottwalda!
Tieto komunistické heslá sme povinne vykrikovali pred prvomájovými tribúnami. Niektorí ich preto máme ešte v živej pamäti. A niektorí si pamätáme aj to, s akou nevôľou sme prijali nepeknú, krikľavo zelenú stokorunáčku s portrétom prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. Československá štátna banka ju dala do obehu v roku 1989, mesiac pred pádom komunizmu, ktorý sme tu mali viac ako štyridsať rokov. Vo februári 1948 prišlo na Gottwaldove slová, ktoré ako poslanec vyslovil v roku 1929 v Národnom zhromaždení: „My sa do Moskvy chodíme učiť, ako vám zakrútiť krk.“
Aj sa naučil. Život ukázal, že bol “dobrým žiakom “.
S Gottwaldovým pôsobením v prezidentskom úrade je spojený komunistický teror, zinscenované politické procesy, perzekúcie, súdy, tresty smrti. Popravená Milada Horáková stala sa symbolom odporu voči komunizmu.
Ale poďme späť k jeho smrti. Pozrime sa , ako na ňu reagovali básnici. Ako ináč, aj smútočná báseň musela slúžiť straníckej propagande. Za všetky, ktoré prinieslo dvojčíslo Slovenských pohľadov v roku 1953, nech prehovorí báseň Ctibora Štítnického Tryzna za Klementom Gottwaldom.
Viniem sa k tebe, strana moja,
plný bôľu a nepokoja,
čo dusia vo mne vzlyk.
Tá bolesť drví, plakať nedá,
len hučí vo mne, hučí: Beda,
nik nepoteší, nik.
Zapadlo slnko nad Tatrami,
znie nárek sirén, že sme sami,
len žiaľte, Váh a Hron.
Na vašich brehoch rástol, sníval,
aby sa ľud, čo sluhom býval,
stal múdrym vladárom.
Aby raz v čele rodných šíkov
potomok Žižkov, Jánošíkov
tri razy zahvízdal.
A pod vedením Stalinovým
prebil sa s ľudom k časom novým,
na stráži dejín stál.
Ku sláve viedol triedu mladú,
kalil v nás svornosť, šliapal zradu.
Dnes s jeho drahých pier
znie odkaz: Strane, strane verte,
na nepriateľa presne mierte
a bráňte vždycky mier!
Viniem sa k tebe, strana moja,
a prisahám, že nieto boja,
kde by som chýbať mal.
Priviň ma k sebe v tejto chvíli,
podopri, lebo v srdci kvíli
nesmierny, ťažký žiaľ.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme