Slovenská vláda robí čo môže, aby na Ukrajinu dostala čo najviac techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Odvolaný premiér Heger a minister obrany Naď na medzinárodnej úrovni vyrokovali darovanie 13 stíhačiek sovietskej výroby MIG-29 na Ukrajinu. V piatok (17. 3.) tento počin schválila aj slovenská vláda. Oslavuje mainstream, oslavujú mnohí poslanci, otázkou však ostáva, čo na to Ústava? Veď vláda, ktorá odzbrojuje Slovensko bola 15. decembra 2022 poslancami odvolaná.
Ústavný právnik Vincent Bujňák však nie celkom súhlasí s tvrdením ministra Naďa o vyradených MIG-och a o tom, že to nie je medzinárodná otázka. Navyše mu chýba právna analýza, ktorá by podľa info zákona mala byť k dispozícii. Bujňák vidí niekoľko lepších a "čistejších" riešení situácie s MIG-mi. Jedným z nich je aj návrh Jána Maháka, o ktorý evidentne nebol záujem. Analýza chýba aj podpredsedovi Smer-SSD Ľubošovi Blahovi.
Hoci ju prezidentka SR Čaputová poverila dočasným výkonom v obmedzenom rozsahu, vláda stratila aj kompetenciu rozhodovať o otázkach zahraničnej politiky, ktoré by mal riešiť parlament. Ten však mimo výborov možnosť nedostal. Dočasne poverený minister zahraničia Káčer má vystaviť plnú moc pre ministra obrany Naďa, ktorý má rozhodnúť.
Podľa neho nejde o zásadnú otázku zahraničnej politiky a o darovaní vyradených lietadiel sa už rozhodli, ide len o dokončenie dohody. Poslanci za hnutie Republika však niekoľkokrát upozornili, že MIG-y nie sú vyradené, sú len uzemnené a stále sa na nich robí plánovaný servis.
„Ak odvolaná vláda tvrdí, že medzinárodná zmluva o darovaní vojenského materiálu susedovi vo vojne nie je zmluvou vojenskej povahy, minimálne by k tomu mala zverejniť právnu analýzu, ktorou argumentuje,“ upozorňuje ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK). Dočasne poverený minister obrany ju v piatok pred novinármi len narýchlo prelistoval.
Bujňák upozorňuje, že celá vec sa mohla riešiť dvoma ústavnými riešeniami. Prezidentka by vymenovala vládu, ktorá by mala plný rozsah právomocí, prípadne by pripadala do úvahy zmena Ústavy.
„Pripomínam, že v utorok parlament rokoval o návrhu na zmenu Ústavy, a mohol byť k nemu podaný pozmeňujúci návrh. Ak by návrh na zmenu Ústavy prešiel, už v stredu mohlo byť všetko vyriešené,“ hovorí Bujňák a pripomína návrh bývalého predsedu Ústavného súdu (ÚS) Jána Mazáka, podľa ktorého keby vláda na ÚS žiadala pozastavenie účinnosti obmedzeného rozsahu právomocí, o čom by ÚS musel rozhodnúť bezodkladne. Vláda tak neodstránila pochybnosti o ústavnosti svojho konania.
„Ak je poskytnutie stíhačiek zásadnou otázkou a vláda o nej rozhodla cez medzinárodnú zmluvu, potom ide o súbežný výkon dvoch ústavných právomocí. Možno o tom rozhodnúť, ak disponujete oboma ústavnými právomocami. Keďže odvolaná vláda jednou z nich nedisponuje, tento postup sa nedal použiť,“vysvetľuje Bujňák a pripomína rozhodnutie ÚS z roku 2015, kedy ÚS rozhodoval o sudcoch medzinárodného súdu a súbehu dvoch právomocí. Jednou z nich bolo aj rozhodovanie o zásadnej otázke.
Podľa platného info zákona ju mali ministerstvá obrany a spravodlivosti sprístupniť, no podľa Rádia Slovensko požadovaná informácia nie je k dispozícii a rozhodnutia obsahujú, že nie je zaznamenaná.
„Znamená to jednu z dvoch možností. Buď právna analýza existuje, a bol porušený info zákon, alebo právna analýza neexistuje, a rozhodnutie v tak vážnej ústavnoprávnej otázke bolo uskutočnené bez právnej analýzy celého problému,“myslí si ústavný právnik.
"Heger s Naďom rozhodli, že pošlú stíhačky na Ukrajinu. Vedome tým porušili ústavu, spáchali zločin a vystavili Slovensko vážnemu bezpečnostnému riziku. Ohrozili mier. Heger ani Naď nedokážu predložiť žiadny právny argument ani analýzy. Ani vlastným proamerickým novinárom. Vyhovárali sa na nejakú právnu sekciu na vláde, ktorú majú mocensky pod kontrolou. Na smiech," skonštatoval Ľuboš Blaha.
Ak by vláda postupovala podľa Mazákovho návrhu, vytvoril by sa podľa Bujňáka priestor na ozrejmenie širších súvislostí obmedzených právomocí. Bujňák pripomína pozastavenie účinnosti zberu údajov na počiatku pandémie.
„Rozhodnutie o návrhu na pozastavenie účinnosti by bolo isto vydané pred 17. marcom 2023, ak by bol návrh podaný v čase, kedy sa celá téma otvorila. O tento nápad však zjavne nebol záujem,“ uzatvára Bujňák.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik