Bola to slávna pesnička mojej mladosti od Šlitra a Suchého, ktorá začínala slovami: „Ja som švárna, ty si švárny, aký sme to krásny pár, aký sme to krásny pár…“ (ďalší text už by som asi z hlavy dokopy nedal). Ale pre charakteristiku prvej zahraničnej návštevy novozvoleného prezidenta Pavla na Slovensku to stačí. S prezidentskou Čaputovou, ktorá je na Slovensku stále menej a menej populárna, je Petr Pavel z úplne rovnakej liahne. Skonštatoval to vo svojom komentári pre české Parlamentní Listy český expremiér Jiří Paroubek.

Názor Jiřího Paroubka prinášame v plnom znení.

Kapitulácia jadrovej veľmoci je nemysliteľný nonsens

S prezidentskou Čaputovou, ktorá je na Slovensku stále menej a menej populárna, je Petr Pavel z úplne rovnakej liahne. Z liahne proamerických politikov, pre ktoré atlantické väzby, najmä teda väzba na Spojené štáty, sú dôležitejšie ako záujmy vlastnej krajiny.

Oboch prezidentov vraj spájajú „spoločné hodnoty“. Obaja prezidenti sú ale, viac než nejakými myšlienkovými magnátmi, len a len marketingovými produktmi. Obaja premýšľajú o tom, ako posilniť dodávky zbraní na Ukrajinu. Aj keď pravda, v niektorých rečiach, ktoré trúsi prezident Pavel, sa objavujú záblesky realizmu. Teda takého realizmu, aký sa tu a tam objavuje v kanceláriách NATO v Bruseli. Predsa aj tam musí byť jasné, že konflikt na Ukrajine nemá pre Západ žiadne rozumné riešenie. K bezpodmienečnej kapitulácii Ruska nedôjde, a ak niekto z plánovačov a stratégov NATO mal takú predstavu, mal by chcieť naspäť školné. Jednoducho bezpodmienečná kapitulácia jadrovej veľmoci je nemysliteľný nonsens, politický aj vojenský.

Pokiaľ ide o ekonomické veci, nemali vlastne Čaputová s Pavlom o čom hovoriť. Ekonomická spolupráca medzi oboma krajinami sa rozvíja tak povediac sua sponte - bez toho, aby vláda alebo dokonca prezident museli dávať nejaké zvláštne podnety. Česi a Slováci jednoducho patria k sebe.

Dozvedeli sme sa, že na Ukrajinu obaja prezidenti pôjdu spoločne. Bude to opäť návšteva marketingového typu, ktorá má význam len pre Zelenského ukrajinské publikum, ktoré snáď ešte môže, aspoň sčasti, veriť tomu, že vojnový konflikt v tejto krajine má nejaký zmysel.

Blúznenie o tom, že sa Ukrajina stane členským štátom NATO a Európskej únie je naozaj z ríše snov 

Do Európskej únie nemôže byť prijatý žiadny štát, ktorý má nevyriešené hraničné spory s iným štátom. A to spomínam všetky ďalšie problémy, ktoré Ukrajina má. Jej oligarchizácia, zákaz činnosti niektorých politických strán, ohromná korupcia, málo fungujúci súdny systém atď.

Pridruženie Ukrajiny k EÚ nemusí byť pre túto krajinu tiež žiadnym veľkým šťastím. Bude nekonečným odbytiskom tovaru z krajín na západ od ukrajinských hraníc, a to v situácii, keď ukrajinský priemysel, vrátane spotrebného, ​​je rozbitý na cimpr-campr, čo nie je ideálne pre budúci rozvoj ukrajinskej ekonomiky. Ukrajina bude potrebovať obrovskú pomoc pri svojej rekonštrukcii. A je možné, že to bude trvať najmenej jednu generáciu, kým takáto rekonštrukcia a modernizácia celej krajiny úspešne prebehne.

Okrem toho, desať miliónov Ukrajincov, väčšinou vo veľmi produktívnom veku alebo vo veku veľmi perspektívnom, ako možní definitívni emigranti, je v tejto chvíli v iných európskych krajinách - od Ruska až po Španielsko. Je otázkou, koľko z nich sa do svojej zničenej vlasti bude chcieť vlastne vrátiť. A teda, koľko z nich pomôže pri rekonštrukcii svojej krajiny. Osobne sa domnievam, že veľká časť z nich si nájde novú vlasť, nový domov v zahraničí.

Tandem Pavel Čaputová

Avšak obaja „naši“ prezidenti budú živiť pri svojej návšteve v Kyjeve ilúzie, čo možno preto, aby sa ukrajinský odpor voči ruskej inváznej armáde nezrútil, má svoj zmysel. Pokiaľ teda pristúpime na to, že pokračovanie vojnového konfliktu je vôbec v niečom prínosné…

Obaja prezidenti venovali svoju vzácnu pozornosť aj budúcnosti skupiny V4. Samozrejme, že v súlade so zadaním svojich amerických priateľov majú veľký problém s Maďarskom. To je vraj proruské alebo z neho vychádzajú také tóny a vlastne vôbec tak nejako vadí. Preto by bolo dobré – podľa oboch prezidentov – rozšíriť skupinu V4 ešte o tri pobaltské štáty. Tak by sa sformovalo v Európskej únii silne proamerické krídlo, ktoré by bolo akýmsi hovorcom v záujmoch Pentagonu a State departementu USA v rámci EÚ. Z toho by určite nemali radosť ani Nemci a už vôbec nie Francúzi...

Prezident Pavel sa tiež vo verejnej diskusii v budove slovenského Národného divadla, ktorej sa zúčastnil spolu so slovenskou prezidentkou, vyjadril nepekne na adresu stotisíc demonštrantov na Václavskom námestí v Prahe. Jednoducho, kto nie je s nami, je proti nám. Povedal by som ale, že tí demonštranti na Václavskom námestí, často už zo svojej ekonomickej situácie zúfalí ľudia, sú rovnako dobrí vlastenci, ak nie väčší, než náš súčasný prezident.

Priamo komická je predstava, že zahraničné návštevy - okrem tej na Ukrajine, kde to politicky chápem - budú uskutočňovať český prezident a slovenská prezidentka akosi v tandeme - teda vo dvoch. Ale možno, že som len málo politologicky vzdelaný, pretože neviem o podobnom postupe, ktorý by zvolili dvaja formálne najvyšší predstavitelia dvoch suverénnych krajín. Skôr dnes už ale krajiny s obmedzenou suverenitou.

Prezidentka Čaputová je zrejme nepoučiteľná v praktických veciach, ale prezident Pavel by predsa len mohol počuť na to, keď mu niekto skúsený vysvetlí, že záujmy Česka a Slovenska sú predsa len v rade otázok rozdielne. Ale ťažko si predstaviť, že by spolupracovník mnohých amerických lobistických firiem, inak hlavný neformálny poradca prezidenta, Kolář, P. Pavlovi dal také dobrozdanie.

"Fujtajbl" prezident

Nebol som iste sám, kto si všimol, že už druhýkrát počas krátkej doby mal P. Pavel potrebu sa dotknúť bývalej prvej dámy Ivany Zemanovej. Hovoriť o tom, že bývalá pani prezidentová nemá vkus, je trochu "fujtajbl". Len tak mimochodom, Ivana Zemanová nikomu za desať rokov nevadila a nikomu nepreložila steblo cez cestu. Všímať si preto práve ju z celého ansámblu bývalého prezidenta, je trápne! 

Ale ešte nedávno hovoril nový prezident o potrebe auditov na Pražskom hrade, vyšetrovaní a ďalších hlúpostiach. Je to nevkusné, pretože tým nastavuje latku, až bude sám raz vystriedaný inou prezidentskou garnitúrou. Niekto by mu mal poradiť, čo sa zrejme neučilo na komunistických vojenských vysokých školách, ktorých je absolventom, že by mal vedieť zachovať dekorum. Ale všetci sa učíme. Problém je, že Petr Pavel prišiel do funkcie prezidenta republiky ako marketingový produkt, zrejme nedostatočne pripravený pre výkon svojej funkcie.

PS: Posledné rozhodnutie prezidenta Pavla, ktorým v podstate umožnil olúpenie dôchodcov ešte v tomto roku v súhrne o 19 mld Čk, možno niektorým ľuďom otvorí oči. Teda tým, ktorí v prezidentskej voľbe hlasovali proti svojmu „triednemu“ záujmu. Tým prosťáčikom božím, ktorí nepochopili, že ten milý muž je exponentom pravicovej vlády.

Keď som videl Pavlovo vystúpenie, v ktorom vyjadril také výhrady, že by som ich ani ja sám lepšie nedokázal formulovať a potom povedal, že zákon podpíše, môžem si myslieť len jediné: Taký prezident je pre srandu. A je dobre, že začnú postupne ľuďom padať šupiny z očí. Nový prezident totiž bude musieť podpísať ešte množstvo ďalších zákonov, ktoré mu pripraví vláda a ktoré budú ďalej znižovať životnú úroveň českého obyvateľstva.

Ale nepochybne podpíše zákon o štátnom rozpočte, ktorý bude obsahovať medziročné navýšenie zbrojných výdavkov o 35 až 40 miliárd korún. Dobre nám ho Američania vybrali.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik