Predsedníčka českej strany Trikolora Zuzana Majerová nedávno zdieľala video s prejavom predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Napísala k nemu: „Je to obrovský dějinný paradox, jak postupující globalizace a pokrokářské třeštění, sbližují konzervativní levici s konzervativní pravicí. Také Fico neříká vůbec nic, s čím bychom nemohli i my souhlasit.“

Je to logické. Nie je na tom vlastne už nič zvláštne, keď pravicová strana chváli ľavicovú, pokiaľ obe spája odpor voči liberalizmu. Liberalizmus alebo lepšie povedané liberálny progresivizmus je dnes tým hlavným nepriateľom a delenie na globalistov či liberálov a na druhej strane na antiliberálne a antiglobalistické sily je tým najpodstatnejším politickým delením. Ostatné veci sú nie, že nepodstatné, ale sú druhoradé.

Veľa pravdy skutočne môže byť tak na ľavici, ako aj na pravici, pokiaľ si títo ľavičiari a pravičiari uvedomujú v prvom rade skazenosť súčasnej rozširujúcej sa ideológie.

Nedávno som si pozrel najnovšie video Jána Baránka, v ktorom tento známy komentátor vysvetľoval, prečo sa rozhodol založiť novú politickú stranu namiesto toho, aby sa pridal k niektorej z existujúcich. Vysvetlil, že má v niečom odlišné názory, než tzv. konzervatívne či pronárodné strany. Poukázal trebárs na to, že v programových tézach jeho strany je aj katolícka sociálna náuka, pričom v programoch iných strán takúto zmienku nenašiel. Navyše, Baránek úplne odmieta spoluprácu s Komunistickou stranou Slovenska, čo zase neprekáža predsedovi SNS Andrejovi Dankovi.

(225) O spájaní pronárodných síl... - YouTube

Baránek rozhodne má právo na svoj názor. Má právo aj na to, zakladať vlastnú stranu.

Podstatné je, aby na tzv. antiliberálnom či antiglobalistickom spektre existovala snaha o pochopenie a rešpekt. Bez toho nebude úsilie antiliberálnych síl nič znamenať a liberáli (progresívci) si budú mädliť ruky.

Pokiaľ ide o komunistov, osobne mám bližšie k postoju Andreja Danka, než Baránka. Baránkovmu názoru však rozumiem a neodsudzujem ho.

Každá súčasť tzv. antiliberálnych síl má právo na svoj vlastný pohľad. A takisto má právo na slušné zaobchádzanie, na zaobchádzanie s rešpektom.

Ak takýto prístup mať nebudeme, tak budeme nútení sa samých seba spýtať, aká je vôbec kvalita antiliberálnych síl a antiliberálneho spektra? Sme potom výrazne lepší od liberálov a progresívcov?

Už len tým, že hovoríme o antiliberálnom spektre, je jasné, že ide o veľký počet strán a politických subjektov, kde sa jednotlivé postoje naozaj môžu výrazne líšiť. Medzi tieto sily patria tak národní konzervatívci, ako aj ľavičiari. Patrí sem vlastne ktokoľvek, komu – obrazne povedané – súčasná propaganda „lezie krkom“.

A preto iste ani nemá cenu snažiť sa takéto sily silou-mocou zjednocovať na jednej kandidátke. Ani nápad Andreja Danka, aby vznikla predvolebná koalícia strán Hlas, Smer a SNS, tu nemá až takú logiku.

Na druhú stranu nemá ani príliš význam, aby jedna antiliberálna strana útočila na druhú. Je v tomto kontexte zbytočné prílišné poukazovanie na chyby, ktorých sa v minulosti dopustil Smer – a už úplne nezmyselné by bolo, pokiaľ by sa antiliberálne sily začali trieštiť na základe odlišných názorov na historické udalosti. (Najmä pokiaľ hovoríme o odkaze prvej Slovenskej republiky a na druhej strane o odkaze SNP.)

Určite si v tomto ohľade cením aj postoj bývalého premiéra Jána Čarnogurského, ktorý pred pár rokmi nemal problém vystúpiť s prejavom na demonštrácii spoločne s predstaviteľom KSS. Liberálne médiá vtedy šaleli – ale svoju logiku a svoj zmysel to nepochybne malo. Nezmyselné by naopak bolo, pokiaľ by sme v týchto rokoch aj naďalej prehnane riešili starý a neaktuálny boj proti marxizmu-leninizmu. Tu treba pripomenúť, že rozhodne ani Baránek nevyvíja akúsi sústavnejšiu aktivitu proti KSS. Jednoducho sa vyjadril, že je antikomunistom a že teda tadiaľto preňho cesta nevedie.

Predčasné parlamentné voľby tu máme o niekoľko mesiacov. Je naozaj veľmi dôležité, aby antiliberálne sily príliš nestrácali energiu na vzájomné útočenie. Koho treba v týchto voľbách poraziť, to je predsa nad slnko jasné. A nie sú to len strany dosluhujúcej vlády, ale napríklad aj predstavitelia neomarxistickej strany Progresívne Slovensko.

Nemusíme so všetkými stranami antiliberálneho spektra súhlasiť. A pokiaľ sa niektoré z nich dostanú aj do vlády, pochopiteľne, tu sa budú môcť potom navzájom tvrdo sporiť o programové veci. Podstatné však je, aby takáto vláda vôbec vznikla. A to možno docieliť naozaj len sústredením sa na jediný zápas, ktorý tu je významný a relevantný – zápas proti vládnym a liberálnym stranám.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik