Kríže na Refektárskom chráme  Kyjevsko-pečerskej lavry sčerneli po tom, čo sa tam konali bohoslužby schizmatickej pravoslávnej cirkvi Ukrajiny,vyhlásil metropolita Pavel, opát Lavry. "Pozrite sa, čo sa stalo s krížmi nad refektárskym kostolom. Kríže boli žlté, kým sa nestala svätokrádež (krádeže chrámov)," povedal metropolita Pavel.

Začiatkom januára 2023 ukrajinské úrady odobrali refektársky kostol kánonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ako aj katedrálu Nanebovzatia Panny Márie, hlavný chrám Lavry, v ktorom  povolili schizmatilom, rozkoľníkom  z „Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“ vykonávať bohoslužby.  Video natočené v Lavre ukazuje, že nejde o tieň, zmenila sa farba povrchu 2krížov, sčerneli.

 

Národná rezervácia „Kyjevsko-pečerská lavra“ nariadila mníchom kanonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (považovanej za proruskú), aby do 29. marca opustili budovy, ktoré jej patria. Ukrajinská medzirezortná pracovná skupina zistila, že kláštor porušil podmienky zmluvy o užívaní štátneho majetku. Obsah ani podrobnosti o porušeniach neuviedli. Minister kultúry Ukrajiny Oleksandr Tkačenko následne povedal, že mnísi kanonickej UOC by mohli zostať v Kyjevsko-pečorskej lavre, ak by prešli do schizmatickej (odtrhnutej od ruskej) pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a „spoločná práca špecialistov a policajtov bude stimulovať ich rozhodnutie."

Kyjevsko-pečorská lavra je kláštor, založený v 11. storočí, jedno z hlavných centier ruského pravoslávia a vzdelanosti. Na jeho území sú pochované pozostatky uctievaných svätcov, ale aj známych historických osobností. Kláštor bol v sovietskych časoch zatvorený, ale vtedy ho aj vrátili do užívania Ruskej pravoslávnej cirkvi. V roku 1988 bola obnovená činnosť kláštora a teologického seminára. V roku 1990 UNESCO zaradilo Kyjevskopečerskú lavru do zoznamu svetového dedičstva.