Prečo je to vždy americké vojenské lietadlo, ktoré sa dostane do kolízie? V utorok 14.3. sa nad Čiernym morom zrútil americký vojenský dron. A znervóznel celý svet. Prvou reakciou ľudí nebolo diskutovať o tom, kto je zodpovedný, ale strach, informuje Global Times. Niektoré médiá uviedli, že to podčiarkuje „riziko priamej konfrontácie“ medzi USA a Ruskom od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu. Odráža to vysoký stupeň pozornosti medzinárodnej verejnej mienky tomuto incidentu. Priamym dôsledkom incidentu je, že vyniesol napätie na rusko-ukrajinskom bojisku na najvyššiu úroveň od vypuknutia konfliktu a môže vyvolať nečakanú eskaláciu reakcií. Toto je očividne niečo, čo svet vidieť nechce.

Napätá situácia v regióne viacero takýchto incidentov nevydrží

Americká armáda tentoraz stratila bezpilotné lietadlo Air Force MQ-9 Reaper a, našťastie, nedošlo k žiadnym obetiam. USA a Rusko sa nezhodujú na tom, ako dron padol. Moskva tvrdí, že pri tejto príležitosti „nepoužila vzdušné zbrane“. Tvrdí tiež, že ruské prúdové lietadlo „nedošlo do kontaktu“ s Reaperom a pád bol výsledkom „ostrého manévrovania“. 

Americká armáda uviedla, že ruská stíhačka vypustila palivo na americký dron nad Čiernym morom a potom sa s ním zrazila, čo spôsobilo jeho pád. Americké ministerstvo zahraničia vyjadrilo svoje znepokojenie nad incidentom. Je možné, že USA vedia, že si za to môžu čiastočne sami. Postoj americkej strany totiž nie je príliš drastický. 

Stojí za zmienku, že dron Reaper opakovane vykonával pozorovacie a presné úderné misie v amerických vojenských operáciách. Práve tento dron použila Trumpova administratíva na atentát na iránskeho najvyššieho generála Kásema Solejmáního. Pokiaľ ide o dron, ktorý tentoraz havaroval vo vzdušnom priestore Čierneho mora, americkí predstavitelia neboli ochotní zverejniť, či bol ozbrojený.

Záležitosť je pod kontrolou a dúfame, že ju USA a Rusko zvládnu racionálne. Súdiac podľa súčasnej reakcie, ani Moskva, ani Washington nechcú krízu eskalovať. Treba povedať, že napätá situácia v regióne viacero takýchto incidentov nevydrží. Je to ako keď dvaja ľudia rozbíjajú kamene vedľa hromady výbušnín. Kto môže zaručiť, že nebudú žiadne iskry, alebo že iskry neodpália výbušniny? Tento incident by sa nemal skončiť len vzájomným obviňovaním medzi USA a Ruskom, ale mal by vzbudiť ostražitosť oboch strán, najmä USA, a stať sa pre obe strany príležitosťou na prebudovanie mechanizmu krízového manažmentu a kontroly.

Aby sa „studená vojna“ nezmenila na ničivú „horúcu vojnu“

Kubánska raketová kríza počas studenej vojny šokovala svet, ale potom už žiadna taká kríza nebola. USA aj Sovietsky zväz si totiž plne uvedomovali, že takýto incident je príliš nebezpečný na to, aby sa mohol opakovať. Na základe tohto zriedkavého a dôležitého konsenzu USA a Sovietsky zväz urobili krok späť a potom začali rokovania o kontrole jadrových zbraní, aby sa „studená vojna“ nezmenila na ničivú „horúcu vojnu“.

Samozrejme, túto haváriu dronu nemožno porovnávať s kubánskou raketovou krízou, ale niektoré zákony a logika sú spoločné. Dnes Washington opäť tlačí na veľkú mocenskú konfrontáciu, čím ťahá svet na pokraj novej studenej vojny a možnosť katastrofických následkov sa postupne zvyšuje. Hneď po stretnutí amerického a ruského vojenského lietadla v Čiernom mori hovorca Rady národnej bezpečnosti USA John Kirby povedal, že „nie je nezvyčajné“, aby ruské lietadlá zasiahli americké lietadlá nad Čiernym morom, čo ukazuje, že Washington je na takéto „stretnutia“ zvyknutý. 

Zvyšuje sa frekvencia amerických extrémnych provokácií

Havária amerického vojenského bezpilotného lietadla je náhodná udalosť, no jej výskyt má určitú nevyhnutnosť. Po skončení studenej vojny sa podobné incidenty stretov vojenských lietadiel, náhodných havárií a dokonca aj zostrelenia lietadiel stali mnohokrát. Z nich niektoré vážne zhoršili regionálne napätie a väčšina z nich súvisela s americkou armádou. 

A jej cieľom boli často krajiny, ktoré Washington verejne považuje za nepriateľov. Toto je veľmi výpovedné. Keďže USA vedú stále viac vojenských operácií v zámorí, zvyšuje sa aj frekvencia ich extrémnych provokácií. 

Medzitým sa atmosféra mocenských vzťahov výrazne zhoršila a bilaterálne obmedzenia, výmeny a komunikačné mechanizmy, ako sú zmluvy o kontrole jadrových zbraní, boli vážne poškodené. Za takýchto okolností sa zvyšuje pravdepodobnosť zlyhaní, ktoré by viedli k eskalácii a dokonca strate kontroly nad situáciou. Neustále pripomínajú núdzové situácie, ktoré nemožno ignorovať.

20. výročie od spustenia vojny v Iraku

Mier je príliš krehký a krízový manažment je dôležitý. Ale ešte dôležitejšie je zníženie jeho potreby na minimum. Je naliehavé vyhnúť sa vojne, ktorú nechce viesť ani jedna strana. Tento mesiac si pripomíname 20. výročie od spustenia vojny v Iraku zo strany USA a 20 rokov by malo stačiť na to, aby sa USA a medzinárodné spoločenstvo hlboko zamysleli. 

Ako povedal Guardian, "zakaždým, keď sa niečo také stane, svet spotrebuje trochu viac svojho šťastia". Mier a stabilita sveta sa, samozrejme, nemôžu vždy spoliehať na „šťastie“.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik