Podľa Aristotela je štát "rozvinuté spoločenstvo obcí, alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha". Podľa Aristotela náš štát existuje iba na papieri. V našom štáte už nejde o dosiahnutie blaha, tu sa nedarí ani prežitie.
Žijeme v štáte, v ktorom po celoživotnom platení zdravotných odvodov nedostávame ani len základnú zdravotnú starostlivosť, v regiónoch niet lekárov špecialistov, na operačné termíny sa čaká roky, lieky nemôže predpisovať odborný lekár, ale iba špecialista, ktorý neexistuje, v ambulanciách sa platí a ľudia umierajú doma, lebo ich rodiny nemajú na nemocničný "nadštandard" v podobe umývadla na izbe. Nie, aby bolo jasné, toto nie je obžaloba lekárov, ani zdravotného personálu, toto je obžaloba štátu.
Žijeme v štáte
Žijeme v štáte, v ktorom tak prestarnutý občan, ako ani mladí ľudia, nemajú na bývanie a aj keby mali, niet pre nich bytov. Roky nám sľubujú zázračné nájomné bývanie, ale, zdá sa, že šancu naň majú iba potomkovia zo zámožných rodín. Starí nevychádzajú z bytov, ktoré získali v dobe svojej mladosti za socializmu, lebo ich nemá odtiaľ kto ako vyniesť, všetky sú bariérové a tak pomaly táto generácia odumiera zavretá medzi štyrmi panelovými stenami. Na štátne dotácie na úpravu rodinných domov a bytov majú iba tí, ktorí si môžu dovoliť aj v zime vyhrievaný bazén a na mobilitu majú iba tí, ktorí si ako autá pre invalidov môžu kupovať takmer stotisícové SÚV, aj s dotáciou štátu.
Žijeme v štáte
Žijeme v štáte, v ktorom sa prestali pestovať zemiaky, jablká a slivky, ak sú, tak sú iba z dovozu, cibule niet a uhorka stojí toľko, čo stojí fľaška Frankovky. Bravčové mleté stojí viac ako kedysi kus pravej sviečkovej, maslo ako pleťový krém od Diora a rohlíky kus za toľko, ako kedysi laskonka. "Jedzte zdravo", valia sa na nás novinové články autorov a autoriek z vesmíru, ale ľudia s nižším ako priemerným príjom - a tých je takmer polovica obyvateľov republiky, na štvoreurovú papriku jednoducho nemajú. Ani na štvoreurové rajčiny. A čoskoro už ani na cibuľu, ak ju vôbec zoženú. Lenže - varte zdravo bez cibule! Bez nej sa nedá variť vôbec.
Žijeme v štáte
Žijeme v štáte, v ktorom sa žiť nedá, verejne sa vyznáva známy herec, ktorý bol aj hercom a nielen celebritou a odchádza doživotne za hranice. Žijeme v štáte, v ktorom nemáme perspektívu, vyhlasujú mladí a odchádzajú študovať, pracovať a žiť za hranice. Žijeme v štáte, v ktorom sa pracovať nedá, tvrdia lekári a zdravotnícky personál a miznú v zdravotníckych zariadeniach za hranicami toho "nášho" štátu. Žijeme v štáte, v ktorom sú v oblasti vzdelania najdôležitejšou témou pohlavné orgány, aj keď, o pohlavie ako také nejde, veď koľko ich už máme? A opovážte sa tvrdiť, že sú iba dve, mimovládky vás s mainstreamom roznesú na kopytách a budete radi, ako neskončíte pred súdom.
Žijeme v štáte
Žijeme v štáte, v ktorom sa rituálne uctievanými štátnymi symbolmi stali Ján a Martina a Tepláreň, v ktorom si politici dohadujú spoločné výlety do zahraničia a v ktorom jedinou témou parlamentu sú potraty a vyzbrojovanie vojny za našimi hranicami. Žijeme v štáte, v ktorom iba ideologicky správny a niekým odsúhlasený názor možno verejne označovať za názor rovná sa pravdu, všetko ostatne je dezinformácia. Hoax. Konšpirácia. Dezolátstvo opíc. Žijeme v štáte, v ktorom štátni úradníci oplzlo bliakajú na jeho občanov, tak, ako kedysi naštvaný narobený sedliak na kravy a volov. Lenže títo to robia medzi poflakovaním sa na rautoch, recepciách a žranicami na rôznych militantných konferenciách.
Žijeme v štáte
Žijeme v štáte, v ktorom samospráva, obce a mestá zachraňovali vždy všetko a najmä nemohúcnosť vlády tým, čo mali a ľuďmi, ktorí v nich žijú, našincov pred pandémiou, migrantov pred umrznutím, ukrajincov pred vojnou, za svoje, teda, naše peniaze, aby sa s tým ládna "verchuška" vychvaľovala v Bruseli, v Kyjeve a vo Washingtone ako so svojou geniálnou vlastnou zásluhou. Mimochotom, tá vládna a parlamentná sebranka to doteraz obciam neprefinancovala a tak my, občania, žijeme (v štáte, v ktorom sa nedá žiť) v tme, platíme vyššie poplatky za odvoz odpadu a vyššie dane.
Žijeme v štáte
Žijeme v štáte, riadenom psychopatmi, patologicky nenávidiacimi politikmi, poplatnými figúrkami a do pása zohnutými služobníčkami pred zas nejakou svetovou veľmocou. Žijeme v štáte cenzorov, ideologických Goebbelsov. Žijeme v štáte, adorujúcom primitivizmus, nerozmýšľanie, netvorenie, nepracovanie, nevyrábanie, v štáte, ktorý zatvára fabriky, nemocnice, vypína verejnú dopravu a zabíja ľudí počas pandémie. Svojich vlastných ľudí.
Žijeme v štáte, v ktorom sa dobre žije iba zbohatlíkom, nesmrteľným celebritám, podvodníkom a politickým šarlatánom a psychopatom. A - aby sme nezabudli - médiám, ktoré na tento a takýto štát spievajú do neba chválospevy. Vedia dobre prečo a najmä - za čo.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik