Politológa Eduarda Chmelára tentokrát zaujalo konanie a jednanie lídra strany Hlas-SD, Petra Pellegriniho. Pretože Pellegriniho Chmelár nevidí ako nepriateľa. Už len preto, lebo jeho kultivovaný prejav by mal tvoriť základ pre politiku spoločných záujmov.
Pellegrini pritom podľa Chmelára uviazol v alibizme a mocenských ambíciách. Tie ocení aj medzinárodná sociálnodemokratická scéna. Vlastne ich ocení každý vrátane médií – kým sa nedostanú k moci. Potom sa vrátia ku kritike Hlasu a „za pekných“ ostanú Progresívci, myslí si Chmelár. Ak teda chceme zmenu, jediná cesta vedie cez spoluprácu so Smerom. Ak zmena nepríde, čaká nás totalita v podobe umlčiavania názorových oponentov. Chmelárovi z toho vychádza, že práve Hlas by mohol byť tmelom slovenskej ľavice. Ak sa tá nespojí, bude to znamenať jej koniec.
„Peter Pellegrini si urobil z alibizmu firemnú značku. Lenže ako sa blížia voľby, možnosti tejto stratégie sa vyčerpali. Chápem, že keď vás za budúceho premiéra pasujú úplne všetci – občania, médiá i zahraničie – trochu sa vám z toho zakrúti hlava (skúsenému politikovi by sa to nemalo stať, ale buďme zhovievaví). No čo už vonkoncom nechápem, sú chyby, ktoré by neurobil ani totálny amatér,“ píše Chmelár o Pellegriniho počiatočnej zmierlivosti, z ktorej sa časom stalo „také nijaké“ vyjadrovanie sa k problémom.
Chmelár si všíma aj akési pritvrdzovanie Pellegriniho jazyka – voličov Smeru označil za dezolátov, nevie si predstaviť spoluprácu s Ficom (pritom ich spor je čisto osobný), spojenie Hlasu a Dobrej voľby...
Chmelár pritom sám mal výhrady voči Smeru. Oligarchia, ktorú v pozadí Smeru vyčítal, sa presunula k „výnosnejším“ subjektom a presunuli sa aj súčasní predstavitelia Hlasu, ktorí sa od prešľapov v Smere dištancovať nemôžu. Tu Chmelár hovorí hlavne o Petrovi Žigovi, „ktorému na východe nepovedia inak ako zlodej,“ no ambasáde USA zrejme neprekáža.
Chmelár uznáva, že Pellegriniho nedávno prijal nemecký kancelár Scholz, rokoval s lídrami európskych sociálnodemokratických strán, podporuje ho bývalý poľský prezident
„Ale treba zároveň aj vedieť, že význam sociálnodemokratickej elity v Európe je v súčasnosti už takmer výlučne mocenský. O týchto ľuďoch si myslím svoje od roku 1999. Na kongrese Socialistickej internacionály v Paríži bratať sa neoliberála Tonyho Blaira s Jásirom Arafatom, Šimonom Peresom a Danielom Ortegom a korunu tomu všetkému nasadil vtedajší marocký premiér, ktorý len deň predtým krvavo potlačil demonštráciu žien za rovnoprávnosť,“spomína Chmelár, podľa ktorého túto komunitu spájajú mocenské záujmy. Chmelár tak uvádza na pravú mieru fakt, že je úplne jedno, ktorý sociálnodemokratický líder bude ich favoritom, len nech doma vyhrá voľby.
Chmelár Hlasu neverí ani „cestu k modernej sociálnej demokracii“ práve kvôli názorom Petra Žigu. Podľa Chmelára takýto názor na sociálnu demokraciu by mohol pokojne prezentovať aj SNS či dokonca ĽSNS. Najbližšie k tomu má Smer-SSD a za jedinú stranu so skutočne ľavicovým programom považuje stranu Socialisti.sk, ktorým však vyčíta mizernú aktivitu na politickej scéne.
„Preto bude politologicky presnejšie hovoriť o tom, že ľavica je dnes politicky mŕtva, že neexistujú ľavicové strany, ale iba politické subjekty, v ktorých nájdeme aj ľavičiarov,“triafa Chmelár do slovenskej ľavice.
Chmelár prízvukuje, že spor Hlasu a Smeru je len osobným sporom ich lídrov a vie to pochopiť, lebo Pellegrini má zmierlivejší, jemnejší slovník a diplomatickejší prístup voči oponentom.
„Peter Pellegrini si dnes zavesil na sociálnu sieť výrazný banner, že každý, kto tvrdí, že Hlas-SD je už dohodnutý na budúcej koalícii, vedome klame. Pripisujem to stúpajúcej nervozite z vývoja preferencií, kde hlasistov predbehli smeráci. Lenže takéto tvrdé slová sú nenáležité a pán Pellegrini si nimi kaká do vlastných úst,“ hodnotí Chmelár a pripomína, že šíriteľom týchto správ je práve Pellegrini, pretože práve on od začiatku vylučuje Smer ako partnera pre spoluprácu.
„On sa nechal počuť, že by chcel zostaviť vládu s nejakou súčasnou vládnucou stranou a s nejakým novým subjektom. Čo iné z toho vychádza ako Progresívne Slovensko a SaS, prípadne Demokrati? Je trochu slabošské, keď sa zľaknete vlastných úvah a obviníte z klamstva ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia,“ píše Chmelár.
„Keď som to po prvý raz počul, priznám sa, že pred priateľmi som povedal, že Pellegrini sa zbláznil a Baťo nebude robiť celú noc nič iné ako mazať memečka a hejty, ktoré za celé tie roky o ňom vytvoril a napísal. Rado Baťo je čistý psychopat, ktorého nevyspytateľné a často až nezvládnuteľné správanie museli krotiť kdekoľvek pracoval, či už v Prezidentskom paláci alebo na Úrade vlády SR,“ myslí si Chmelár a prirovnáva Baťa k liberálnemu Matovičovi. Pellegrini sa však odmietne stretnúť s vedením Socialistov.sk, Republiku a Smer-SSD nazve extrémistami, aby sa spojil s neoliberálmi.
„Kam chce takouto hodnotovou dezorientáciou zájsť?,“ pýta sa Chmelár.
Chmelár sa obáva, že Pellegrinimu veľmi dobre robí chvála. Lenže tá je účelová – podľa Chmelára tí, čo ho chvália vedia, že bez neho sa k moci nedostanú.
„Ale keď sa tak stane, miláčikom médií bude opäť Progresívne Slovensko a Hlas-SD bude v ich smrteľnom objatí likvidovaný podobne ako kedysi SDĽ v Dzurindovom náručí. Pellegriniho hlavné úsilie zapáčiť sa zahraničiu a mocenským elitám bude jeho smrteľným bozkom,“ obáva sa Chmelár, podľa ktorého si treba uvedomiť, že zmena je nemožná bez zapojenia Smeru. Podľa Chmelára je hlavným cieľom zastaviť autoritatívny režim, obnoviť právny štát a zabezpečiť mier. Ak sa teda Peter Pellegrini spojí s liberálnou pravicou, na tú zmenu môžeme zabudnúť.
„Nebyť predčasných volieb, dnes je už v druhom čítaní neonormalizačný zákon, ktorý umožní zakázať nepohodlné médiá a blokovať kritikov vlády. V zahraničnej politike to bude ešte horšie. A práve s týmito elementami sa chce Hlas-SD spájať,“ upozorňuje Chmelár a pripomína, že Pellegrini obhajuje dodávky zbraní na Ukrajinu, pričom svetové aktivity vyčítajú Európe totálnu pasivitu v diplomatických mierových aktivitách.
Podľa Chmelára by sa Pellegrini mal vrátiť na zem a začať pred voľbami spájať ľavicové sily na Slovensku. A to bez ohľadu na to, či sa označujú za rivalov, alebo príliš radikálnych, hľadať treba prieniky.
„Inak ich toto nežičlivé prostredie, v ktorom vládne oligarchia, mediokracia a idiokracia, napokon rozdelí a následne rozdrví na prach,“ prorokuje Chmelár.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik