Marica Pirošíková, advokátka pri Európskom súde pre ľudské práva potvrdzuje už okrídlenú vetu opozície, že „byť kajúcnikom sa oplatí“. A hoci nás policajný prezident, špeciálny prokurátor a kadekto z vlády presviedča, že to hovoria len ľudia kúpení mafiou, je to realita. Makó a Imrecze sú oproti takému Kodadovi „amatéri“.

Kto je Marek Kodada a ako sa z neho stal kajúcnik? Pirošíková upozorňuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý už v prípade slovenských kajúcnikov rozhodoval, v ich neprospech. Právnička tiež vysvetľuje, aké problémy môže priniesť nadužívanie inštitútu spolupracujúcich obvinených, ktorí sú za svoje výpovede odmeňovaní beztrestnosťou. Na tento problém už pred časom poukázal aj sudca Šamko. Pritom podľa Pirošíkovej by stačilo držať sa už fungujúcej judikatúry. V obave z dôsledkov odborná verejnosť iniciovala už aj Výzvu za právny štát.

Ako sa stal kajúcnikom

Mareka Kodadu obvinili v kauze Dobytkár z podplácania a brania úplatku. Vo vyšetrovacej väzbe začal spolupracovať s OČTK. Výpovede proti bývalému šéfovi Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Kožuchovi, finančníkovi Kvietikovi, či podnikateľovi Bödörovi sa mu oplatili, Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podmienečne zastavil jeho trestné stíhanie pod podmienkou, že bude usvedčovať páchateľov.

Oplatilo sa

Trestné právo o spolupracujúcom obvinenom hovorí, že mu dohoda s OČTK nemá priniesť beztrestnosť, inštitút kajúcnika má byť výhodným pre štát. Navyše odborníci poukazujú aj na fakt, že výpoveď kajúcnika nemôže slúžiť ako dôkaz pre obžalobu kohokoľvek.

„Podľa judikatúry ESĽP použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za svoju beztrestnosť, príp. za iné výhody, môže kompromitovať spravodlivosť konania proti obvinenému,“ hovorí Marica Pirošíková s tým, že výpovede môžu byť urobené s cieľom zisku výhod, prípadne osobnej pomsty.

„Preto riziko, že niekto môže byť obvinený či súdený na základe neoverených tvrdení, ktoré nie sú úplne nezaujaté, nesmie byť podceňované,“ dopĺňa Pirošíková a ako príklad uvádza prípad Adamčo.

Porušené práva

„V prípade Adamčo ESĽP skonštatoval porušenie práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka, tzv. kajúcnika. Ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba v spojitosti s priamym dôkazom výpovede tohto svedka,“vysvetľuje Pirošíková a dodáva, že výpoveď svedka nebola preskúmaná vo vzťahu k okolnostiam, ale ani vo vzťahu k výhodám z iných trestných konaní. A to šlo o beztrestnosť v prípade trestného činu vraždy.

Vo veci náhrady škody ESĽP sťažovateľa odkázal na možnosť obnovy konania na Slovensku, priznal mu však nemalú nemajetkovú ujmu a náhradu nákladov.

Príklady zo Slovenska

Pirošíková poukazuje na fakt, že aj na Slovensku už Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR uviedli, že tvrdenia kajúcnikov treba doložiť ďalšími dôkazmi. „Ich absencia totiž môže ovpyvniť spravodlivosť konania, ako celku,“ dodáva Pirošíková s tým, že následky zaplatia daňoví poplatníci, čo sa slovenským daňovým poplatníkom pri aktuálnych kajúcnikoch a rozhodnutiach súdov, či OČTK, ešte nepríjemne pomstí.

Kto bude zodpovedný?

„Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest. Ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo bol v ďalšom konaní spod obžaloby oslobodený,“ upozorňuje právnička s tým, že nárok na náhradu škody má aj ten, kto bol vo väzbe a trestné stíhanie mu bolo zastavené, či bol oslobodený.  Pirošíková pritom pri rozsudku Adamčo pripomína stanovisko generálnej prokuratúry (GP) SR.

„Samotný procesný inštitút tzv. korunného svedka ustanovený v Trestnom poriadku nie je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale praktické využívanie tohto inštitútu by nemalo poskytovať absolútnu beztrestnosť tzv. korunného svedka v tých trestných veciach, v ktorých by jeho výpoveď mala byť len jedným priamym usvedčujúcim dôkazom páchateľa zo spáchania trestnej činnosti. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v kontexte formulácie, aby odsúdení páchatelia závažnej organizovanej trestnej činnosti nemohli získať budúci zákonný profit vo forme obnovy trestného konania (v tomto prípade súdneho konania), zovšeobecní závery rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2019 v konkrétnej trestnej veci vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a zváži uplatnenie legislatívnej iniciatívy vo vzťahu k inštitútu tzv. korunného svedka,“  cituje Pirošíková, podľa ktorej k zmene v aplikačnej praxi či legislatíve nedošlo.

Čo spravodlivosť spochybňuje?

„Vnútroštátne súdy musia v súlade s článkom 154c ústavy vykladať vnútroštátne právo v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň si kladiem otázku, ako je zabezpečená ochrana poškodených pred páchateľmi závažnej organizovanej trestnej činnosti pokiaľ sa títo po usvedčujúcich výpovediach potulujú po slobode,“upozorňuje Pirošíková.

Kritika sudcu Šamka

Svojom kritický názor na kajúcnikov vyjadril aj sudca Šamko, s ktorým Pirošíková súhlasí. Pripomenula, že výpoveď „kajúcnika“ by mala byť úvodom, nie záverom dokazovania.

„A už vôbec by obvinené osoby nemali byť nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou možného vedenia väzobného trestného stíhania voči nim, alebo, ako v predmetnom prípade, hrozbou pokračovania v trestnom stíhaní,“dopĺňa právnička s tým, že sudca upozornil aj na overovanie výpovedí kajúcnikmi výpoveďami iných kajúcnikov.

Čo zabezpečí spravodlivý proces

Pirošíková upozorňuje, že verejnosť nebude traumatizovaná, ak sa OČTK budú riadiť judikatúrou Najvyššieho súdu. Podľa nej tiež pomôže riadiť sa v tejto oblasti princípmi vytvorenými na medzinárodnej úrovni.

Výzva za právny štát

Predstavitelia právnickej obce a sudcovského stavu o Výzve za právnych štát poukázali, okrem iného, aj na obavy zo zneužívania inštitútu kajúcnika.

„Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom. Ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám,“ približuje Pirošíková a dodáva, že v nej uviedli aj nadužívanie tohto inštitútu bez preverenia výpovedí, čo nie je v súlade ani s našim trestným právom, ale ani s judikatúrou ESĽP.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik